4) Výhra nie vždy prináša aj ovocie

15. december 2009 at 21:29 | Vanity Fair |  Nová etapa
Ďalšia kapitola. Neuveriteľne dlhá na mňa. Bude to asi tými dialógmi. Takže pochybujem, že sa to bude chcieť niekomu čítať. Ak predsa niekomu - ocením komentár k veci.
Do piatku sa tu zrejme neukážem, pretože štvrtok aj piatok budú zabijáky. Ale veď v pohode, nech nám dajú polročnú písomku na každej hodine v jeden deň - prečo nie, však? -_- Cez prázdniny s touto poviedkou dúfam pohnem...






~

Laura sa predierala smerom k Mariusovmu kupé s habitom v ruke. Odrazu sa jej zmocnil zvláštny pocit, že jej dokonale premyslený plán nevyjde. Ale predsa musí, veď Marius neurčil presné pravidlá. Rose a Albusovi povedala, že sa ide prezliecť na WC. Tí z nej síce mali očividne zvláštny pocit, no ona nemala čas vysvetľovať im to. Neskôr sa to aj tak dozvedia. Dúfala, že pri Mariusovom priznaní v klubovni a nie jej prezliekaní vo Veľkej sieni...
Nervózne žmolila habit v rukách. Pred dverami kupé sa nadýchla a sprudka ich otvorila. Naskytol sa jej však trochu iný pohľad, ako ten, ktorý očakávala. Kupé bolo plné deciek. Vrátane Mariusa. Laura zdvihla obočie a spýtavo naňho pozrela. Ten sa len spokojne uškŕňal a rozvaľoval sa na sedačke.
,,Čo to má znamenať?" spýtala sa rozhorčene Laura stále stojac medzi dverami.
,,Už sme mysleli, že neprídeš," zatiahol pobavene Marius.
,,Na tomto sme sa ale nedohodli."
,,Na ničom sme sa nedohodli. Čiže som ani nič neporušil."
,,Ty si proste debil, Crows," zasyčala Laura nahnevane a zatreskla za sebou zvnútra dvere. Ešteže mala taký skvelý plán. Mariusovi sa na tvári na okamih mihol neveriaci pohľad, keď videl, že Laura ide predsa len plniť svoju časť stávky.
Rozložila zimný habit a prevliekla si ho cez hlavu.
,,Ale veď... toto nemôžeš," ohradil sa Marius a nesúhlasne pokrútil hlavou.
,,Nie? Ani ty si nemohol dotiahnuť kopu deciek do kupé... A predsa sú tu." Odrazu sa kupé naplnilo smiechom.
,,Ale na tomto sme sa nedohodli."
,,Veď práve. Na tomto sme sa nedohodli. Čiže som nič neporušila," citovala ho zlomyseľne Laura. ,,Teším sa na teba v klubovni, Crows."
,,Ale..."
,,Žiadne ale, Crows, jednoducho si prehral stávku. A bodka. Dúfam, že sa zachováš rozumne a splníš úlohu."
,,Samozrejme, že splním. Nemysli si však, že to nechám len tak, Nickolsová." Marius bol v jednom momente tak blízko pri Laure, že ona nevedomky ustupovala vzad. Chrbtom narazila do dvier kupé a vyjavene naňho hľadela.
,,Snažíš sa ma pridláviť? Lebo ak hej, priprav sa, že môj prútik skončí v tvojom oku... Prinajmenšom."
,,Nesnažím sa ťa pridláviť. Len ťa upozorňujem, aby si si dávala pozor."
,,Takže sa mi vyhrážaš?" Laura si všimla zvedavé pohľady všetkých v kupé zabodnuté do nich dvoch. Otvorila dvere a vyšla z kupé. Marius ju nasledoval.
,,No vlastne... niečo na ten spôsob."
,,Už som ti hovorila, že si debil?"
,,Nie, teda ak to v tvojom jazyku neznamená, že ma neskonateľne miluješ."
,,Vážne si debil," sucho skonštatovala Laura a otočila sa na päte. ,,Vidíme sa v klubovni," zavolala ešte za ním zlomyseľne a odpochodovala preč. Trochu sa desila predstavy, že by mohol zase niečo vymyslieť. Nejakú tupú stávku, v ktorej by už zadal obozretnejšie pravidlá a kde by sa jej nepodarilo vykľučkovať z nej tak ako teraz.
Nechcelo sa jej ešte vrátiť do kupé a vysvetľovať situáciu Albusovi a Rose. Po chvíli prechádzania sa vlakom ju to však už nudilo a tak bola nútená vrátiť sa.
Vnútri kupé neboli len Rose a Albusom. Bola tam aj Leliah a Josh, ich celkom dobrí kamaráti tiež z chrabromilu. Laura mala aspoň dobrú výhovorku, keď na ňu striedavo upierali spýtavé pohľady. Celý zvyšok cesty len mlčky počúvala ich debaty a sem tam sa aj do nejakej pripojila. Myšlienkami však bola niekde celkom inde...

Slávnostná večera prebehla ako zvyčajne v dobrej nálade. Laura bola z celého dňa celkom uťahaná a tak sa tešila na mäkkú baldachýnovú posteľ. Predtým ju však čakala ešte jedna vec. A to Mariusove plnenie úlohy vo fakultnej veži. Nevedela prečo, no odrazu sa jej ten nápad nezdal až taký úžasný. Crows jej bude musieť týždeň nosiť knihy? Ako jej mohla napadnúť taká hlúposť? Teraz jej bude stále za pätami a bude ju otravovať svojou prítomnosťou...
Pomaly sa s Rose a Albusom vliekla do veže a cestou im nezainteresovane zreprodukovala, čo sa to vo vlaku vlastne stalo. Tí na ňu len vyjavene zízali. Nechápali ako sa Laura mohla staviť s takými nepriaznivými možnosťami. Laura zase nechápala, prečo z toho robia také haló. Veď to bola len hlúpa stávka no nie? A predsa ju vyhrala. Tak čo zase majú?
Tučná pani sa pred nimi prehupla dopredu, no keď šli preliezť cez otvor, niekto sa tam strčil a predbehol ich.
,,Och, tí prváci sú ale nevychovanci," zamrmlala Laura nasrdene. Ani sa neunúvala pozrieť sa, kto ich to vlastne predbehol.
,,To nebol prvák," odvetil jej Albus.
,,Pre mňa nech to bol aj..."
,,Crows?" doplnila ju Rose.
,,Aj ten.. Počkať, prečo on?"
,,Pretože to bol on, Laura."
,,No a? Čo?" nechápala Laura.
,,Ach, nič," odbila ju namrzene Rose a vopchala sa pred ňu aj ona.
,,Čo je zase sadlo na nos?" spýtala sa nechápavo Albusa. ,,Veď som nič také nepovedala..."
,,No... Vieš, podľa mňa ju tak trochu štve, že na nás tak mierne kašleš. A tak trochu to potom štve aj mňa," opatrne jej odpovedal Alb.
,,Čože? Ale veď ja na vás nekašlem. Počkaj, ty si na jej strane? Tiež si to myslíš?"
,,No.. Ja. Hej."
,,Hlavne, že ťa neovplyvňuje, že?! Aj keby som mala pravdu, postavíš sa na jej stranu."
,,Nie Laura, vieš, že to tak nie je."
,,Práve ma utvrdzuješ v pravom opaku. A vôbec ako vám to mohlo napadnúť, že na vás kašlem?" Lauru to začínalo pomaly ale isto vytáčať.
,,Dokonca aj ja som si už všimol, že sa začínaš vláčiť s Crowsom. Hlavne, že nám tvrdíš, že ho nemôžeš ani cítiť. Laura, nám klamať nemusíš."
,,Ty si... Tebe... ŠIBE TI?!" teraz Laura už skutočne kričala a ignorovala zvedavé hlavy vôkol seba.
,,Lau..."
,,S Lau môžeš ísť niekam! Vieš ty vôbec, čo mi to tu hovoríš?! Počúvaš sa vôbec?! Neznášam Crowsa a ty to dobre vieš! Takisto to vie aj Rose!"
,,Tak prečo si sa stavila o takú hlúposť? Prečo sa s ním stále doťahuješ? Neustále si robíte naschvály."
,,Lebo ho ne-zná-šam!"
,,Len či nie aj niečo iné."
,,ALBUS-SEVERUS!"
,,Je to očividné!"
,,Očividné je jedine to, že vám obom to preplo! Ako si to môžete myslieť?! Och bože..." Laura sa predierala smerom k dievčenským spálňam div nezvalcovala klubovňu. Niekto ju v tom zhone schmatol za ruku.
,,Pusti..!" zvolala ani nevedela na koho a ruku sa snažila zo všetkých síl vymaniť. ,,Héj!" skríkla a nahnevane sa otočila. Ten, kto ju tak surovo zdrapil za ruku nebol Albus ako si spočiatku myslela. Bol to Crows. Zase... On jej nedá pokoj. Teraz sa kvôli nemu hádala.
,,Pusti ma, ty idiot!" zvrieskla naňho a trhla rukou.
,,Nepustím."
,,Chcem ísť spať! PUSTI MA!" Teraz už bolo ticho v celej klubovni a všetky oči sa upierali na nich.
,,Idem splniť svoju časť stávky," odvetil jej Marius pokojne ako vždy. To ju na ňom tak neuveriteľne vytáčalo. Ten flegmatický prístup skoro v každej situácii. Aj ona by tak chcela pristupovať k problémom... A nie hneď vybuchnúť a ziapať na celý Rokfort.
,,A vieš ty čo? Kašlem na tú stávku! Nemusíš to robiť. Nerob nič, len mi daj, prosím ťa, raz a navždy pokoj!"
,,Splním ju. Sľúbil som to a je to stávka."
,,Choď do čerta aj s tvojou debilnou stávkou! A PUSŤ MA!" Marius ju konečne poslúchol a pustil ju. Laura sa ďalej predierala k spálňam a snažila sa do každého čo najviac vraziť.
,,Vzdávam sa. Oproti Laure nie som nič. Nemá význam ďalej s ňou súperiť. Je koniec. Je jednoducho oveľa lepšia ako ja a ja na ňu ani zďaleka nemám."
Laura ustrnula. Pomaly sa otočila. Na stole stál Marius s úprimným výrazom na tvári a hľadel smerom k nej. Neverila vlastným očiam, no hlavne ušiam. Stála tam a vyjavene hľadela na stôl v strede fakultnej veže ako aj väčšina ostatných prítomných, vrátane Albusa a Rose.
,,A celé toto vravím z jediného a prostého dôvodu. Pretože s Laurou chodíme. Rozhodli sme sa, že to na vás už dlhšie nebudeme hrať."
Na toto vyjadrenie sa ozvalo niekoľko rozličných reakcií naraz. Zvyčajne to bolo zvýsknutie alebo prekvapené zhíknutie, no Laura to všetko prehlušila jednou vetou.
,,ČO?! TY VÁŽNE NIE SI NORMÁLNY! TY IDIOT!"
,,Ale to tak, Lau. Už to nemusíš hrať," videla ako Marius konečne zhodil tú pretvárku a opäť sa mi na tvári usadil jeho zvyčajný úškrnok, ktorý ešte zhoršoval hrôzostrašný výraz splnenej pomsty.
Laura nemala ďaleko od vrčania. Mala také nervy, aké snáď ešte v živote nemala.
,,Za toto mi zaplatíš," precedila pomedzi zuby a prešla popri ňom, pričom doňho poriadne vrazila plecom.
,,Aj ja ťa ľúbim," zaševelil jej do ucha, no poriadne nahlas. Celá klubovňa sa v jednom okamihu zvíjala od smiechu.
 


Comments

1 annasophiarobb-4ever annasophiarobb-4ever | Web | 15. december 2009 at 21:32 | React

MÁŠ HEZKÝ BLOG§ VÍŠ O TOM? =D

2 zberba zberba | 16. december 2009 at 13:46 | React

wow...super :))..
kks ,ze aj ja ta lubim :D :D :D
pis mi vzzdy ked bude nova cast..je to super :D

3 Nell Nell | Web | 19. december 2009 at 19:49 | React

bohovské:D ten záver bol...och..zabila by som ho, ale bolo to vtipné (:
teším sa na ďalšiu :)

4 Ginna Ginna | 24. july 2010 at 17:28 | React

Najlepšieee <3 (beňakue (A) ale ňe :D)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement