5) Vojna či mier?

22. december 2009 at 23:56 | Vanity Fair |  Nová etapa
Ďalšia kapitola... Nie som s ňou nejako spokojná ale v podstate keby to záviselo od mojej spokojnosti, tak nezverejňujem nič :)
Ináč, vôbec neviem aký bude mať táto poviedka rozsah... Absolútne nemám domyslený koniec. Mám napísané už dopredu nejaké tie kapitoly, takže ich tu pomaličky zverejním... A potom sa uvidí. Popri tom píšem aj kadečo iné (pokračovania iných kapitoloviek a poprípade keď múza kopne tak aj nejaké jednorázovky) ale nemám veľmi veľa času. Hej, sú síce prázdniny ale... musím upratovať, piecť a také tie kraviny... Veď viete.
Takže sa budem snažiť zverejniť ďalšiu čo najskôr :]






V ten deň už Rose s Laurou neprehovorila. Laure sa zdalo strašne hlúpe, že uverila tomu divadielku. Aj tak nemala náladu sa s ňou baviť. Nezdalo sa jej, že by práve ona mala byť tá, ktorá by sa mala ospravedlňovať.
Na druhý deň sa sama predierala z Veľkej siene na elixíry. Síce Albus nevyzeral, že by bol na ňu naštvaný aj tak radšej do seba rýchlo nahádzala pečené zemiaky s mäsom a bežala popredu. Nemala v úmysle počúvať výčitky.
,,Počkaj," zavolal na ňu zozadu až priveľmi známy hlas. Neobzrela sa, nezastala a nijako nedala najavo, že počula.
,,Laura."
Pridala do kroku a predierala sa ďalej. Marius ju dobehol a kráčal popri nej, vzdorujúc návalu študentov valiacich sa oproti.
,,Viem, že sa po včerajšku asi trochu hneváš..." Laura si pohŕdavo odfrkla. ,,No dobre, tak možno viac... Ale nejdem sa ti ospravedlňovať. Idem plniť ďalšiu časť stávky. Daj mi knihy."
,,Daj mi pokoj."
,,Ja tú stávku splním."
,,Na to sa pozriem."
,,Daj mi tie knihy."
,,Asi si zaostalý."
,,Nedáš?"
Laura zastala, pretože už boli pred učebňou elixírov. Otočila sa k Mariusovi a pozrela naňho. ,,Tebe to nezapína? Ja ti na tú stávku môžem kašlať. Včera si to ukončil. A to perfektne. Všetci sa smiali a ty si ma strápnil. Ešte ti nestačí? To je fajn, pretože vieš, že ja to takto nenechám. Všetko ti vrátim aj s úrokmi, no mimo nejakých trápnych stávok. Ako ti to mám ešte vysvetliť?"
,,Takže začínaš vojnu," skonštatoval Marius a oči mu odrazu nadobudli celkom iný odtieň. Boli chladné a bezcitné.
,,Trefa. Takže si daj pohov."
,,Tak dobre. Ty si si to vybrala."
,,Oh, už sa celá trasiem," odvetila ironicky Laura a otočila sa mu chrbtom. Vošla do učebne a usadila sa do zadnej lavice, kde zvyčajne sedávali s Rose a Albusom. Rozložila si potrebné veci a potom sa porozhliadla kde sú Rose s Albusom. Uvidela ich na druhej strane triedy spolu s Joshom a Leliah. Skvelé, že sa jej ešte aj najlepší priatelia otočili chrbtom. Albus sa často obzeral a hádzal po Laure ospravedlňujúce pohľady. Lauru to len viac a viac vytáčalo. Čo on nemá vlastnú vôľu, keď vždy skáče ako Rose píska? A to si vždy myslela, že Rose sa jej zastane prednostnejšie ako Albus. Zrejme sa mýlila a obaja na ňu kašlú. Ale veď ona si vystačí aj sama. Nepotrebuje počúvať, že sa všade vláči s Crowsom. S Crowsom! Pche. Nikdy v živote. Dobre vedia, že jej ide len o to, spraviť mu zle. Veď oni sa možno zbadajú... Teraz, keď s Crowsom začali vojnu sa ešte len budú diať veci.
Po elixíroch nasledovalo veštenie a po ňom už konečne pokoj. Teda nie tak celkom. Síce bol len začiatok roka už ich stihli zavaliť kopou domácich úloh. Aj preto mala po poslednej hodine Laura namierené do knižnice. Vzala si potrebné knihy a usalašila sa na svojom zvyčajnom mieste. Vytiahla pergamen a začala pracovať na úlohe z transfigurácie. Všetko šlo ako po masle, až kým sa tam nezjavila jedna nepovolaná osoba.
,,Hopla," zvolal Crows, ktorý sa náročky prestrčil k Laure a drgol do atramentu, ktorý sa následne vylial na takmer vypracovanú úlohu.
,,Mám ti vraziť?!" Laura vyskočila v snahe zachytiť fľaštičku s atramentom, no neúspešne. Vtedy tam už dobehla aj knihovníčka a div sa od hnevu neroztrhla. Atrament totiž zasiahol aj kus z knihy, ktorú ušpinila a zneuctila. A keďže Laura aj Marius si každý tvrdil svoje, oboch ich vykopla z knižnice a vyhrážala sa, že to oznámi riaditeľovi. Laura nechápala, prečo robí taký krik, veď sa to dalo vyriešiť obyčajným reparom, či nie? Potom si však uvedomila, aké má ona sama nervy na toho debila, ktorý teraz kráčal vedľa nej a ktorý to celé zapríčinil.
,,Toto ti nevyšlo. Schytal si to aj ty," zavrčala naňho a cestou vyťahovala prútik z tašky. Skvelé, ako si teraz dokončí tú úlohu, keď nemôže ísť do knižnice?
,,Stálo to za to," usmieval sa Crows a pobavene sledoval ako sa Laura snaží zachrániť premočený pergamen.
,,Debil..." zamrmlala Laura a sústredila sa na pergamen.
,,Nevidela si ten jej ksicht? Celá očervenela a prskala ako nejaká mačka. Mal som čo robiť, aby som sa nezačal smiať."
,,Čo?... Aha, hej. Aj ja," odvetila so skrývaným prekvapením Laura. Myslela si, že mu išlo o to vytočiť ju, čo zrejme aj išlo, no teraz si robí žarty z knihovníčky? Určite to bude len nejaký trik. Ale ona sa nenechá nachytať.
,,Myslela som, že si chcel vyprovokovať mňa."
,,Aj som chcel."
,,Aha, takže sa nič nemení na tom, že si debil."
,,Presne tak, nič sa nemení na tom, že po mne aj naďalej bytostne túžiš."
,,Počkaj, hľadám na teba vhodnejšiu nadávku. Vieš, je ťažké zhrnúť tvoju debilitu do jedného slova. Čo tak - idiotský, namyslený, neznesiteľne dotieravý a otravný dement, ktorý má sklony k debilizmu a imbecilizmu?"
,,Môže byť. Ale aj tak si myslím, že "miláčik" by ti zabralo trochu menej času. No ako myslíš, zvyknem si aj na také."
,,Omyl - toľko nadávok, ktoré by ťa vystihovali ešte nestihli vymyslieť."
,,Zabudla si? My teraz spolu chodíme."
,,Možno v nejakom tvojom zvrátenom sne." Pri vyslovení tejto vety sa Laura zhnusene striasla. ,,No skutočnosť je iná."
,,Veď uvidíme."
,,Nič neuvidíme. Je mi jedno komu to zase natlačíš do hlavy. Vyhlás to aj v celom Rokforte, no ja s tebou nikdy nebudem nič mať. Pochopil si? Čo ti to mám povedať ešte raz a pomalšie?" Laura sa naňho ironicky usmiala a ďalej pokračovala v ceste do klubovne.
,,Tak sa maj, zlatko," zavolal za ňou Marius, keď sa pri jednom schodisku odpojil. Konečne, pomyslela si Laura.
Keď prišla do klubovne, bola takmer prázdna. Nevadilo jej to, práve naopak. Pergamen, ktorý bol ešte stále zašpinený od atramentu položila na stôl a sadla si do kresla pri krbe. Po chvíli odtrhla zamyslený pohľad od pukotajúcich plamienkov, pretože niekoho počula prichádzať.
,,Ehm." Začula následne spoza seba, no neobzrela sa. Ak ju zase mieni otravovať Crows alebo hocikto iný, zrejme sa už z toho zblázni.
,,Čo máš s tým pergamenom?" Začula Rosin opatrný hlas a tak sa predsalen otočila.
,,No vieš. Boli sme s Crowsom v knižnici, robili sme si spolu úlohu, no nejako sa nám to vymklo, začali sme sa bozkávať a on mi náhodou zhodil atrament na úlohu. Prečo?" odvetila jej Laura čo najuštipačnejším tónom a k tomu pridala aj poriadne ironický úškľabok. Rose úskokom pozrela na Albusa, no ten len mykol plecami. Laura prekrútila očami, vstala a schmatla pergamen. ,,Reparo!" Veľká atramentová machuľa konečne zmizla. Zbalila si nedokončenú úlohu spolu s ostatnými nevypracovanými, na ktoré sa rozhodla vykašľať a pobrala sa smerom k dievčenským spálňam. Nikdy si nemyslela, že jej najlepší priateľ a najlepšia priateľka môžu byť takí obmedzení. Vzdychla si a pobrala sa do postele. Na dnes toho mala akurát tak dosť. Pomaly upadala do spánku, keď ju zobudil šramot. Zrejme do izby prišla Rose alebo niekto...
,,Laura? Spíš?"
,,Mhmm."
,,Ah, no... Aj tak. Asi som spravila hlúposť keď som si myslela, že sa s Crowsom dobrovoľne flákaš. Veď.. nedávalo by to zmysel." Toto priznanie Lauru celkom zobudilo a tak bola schopná aj akej takej odpovede.
,,Ó, vážne? Ja som si myslela, že je to celkom logické."
,,Prepáč..." začula tlmene z vedľajšej postele. Uškrnula sa. Stará dobrá Rose je zrejme späť. Nechcela si to priznať, no veľmi jej chýbala. Aj keď to nebol taký dlhý čas, ona to tak nebrala.
,,Jasné, Rosie. Len prosím ťa, toto mi už nikdy nerob. Vieš aké je hrozné nepočuť aspoň päťkrát za deň, že si hladná?"
,,Ha-ha..." zatiahla Rose ironicky, no v jej hlase Laura jasne cítila úľavu a pobavenie.
,,Tak teda dobrú noc."
,,Dobrú," odvetila Laura a ľahla si na vankúš. Uf, aspoňže s Rose už majú mier.
 


Comments

1 zberba zberba | Web | 23. december 2009 at 0:03 | React

,,Asi si zaostalý."
z tej vety nemôžem :D jak ho odpelila :D
super pokračku...diky,že si dala vedieť,že si zverejnila dalšiu časť...
určo pisni ked bude znovu dalsia...:))
pises uzasne poviedky :))

2 Theodora Theodora | Email | Web | 23. december 2009 at 19:16 | React

Bohužel, nevím jak se ta modelka jmenuje, text v rohu té fotky je příliš malý, takže to nepřečtu.

3 Nell Nell | Web | 30. december 2009 at 18:45 | React

mh, to sa mi strááášne páčilo (:
tie ich vzájomné "odfajče" (to slovo nemám rada) boli naj (:
a pekné, že sa udobrila s Rose :)
ďá-ďá-ďálšiu :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement