1.kapitola - Nepite mojito, mäkne z neho mozog

5. april 2010 at 23:42 | Vanity Fair |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
vf
 So... Here we go:) Takže nová poviedka... Nerada to hovorím, no je úplne ale úplne antimagická, strašne romantická a tuctová. Ale... na moju obhajobu. Písala som ju pre moju naj kamošku, ktorá ma prinútila písať práve niečo takéto. Ja osobne veľmi písanie takýchto vecí neobľubujem, no čo by som pre ňu nespravila, všakže.
Takže som sa to snažila aspoň trochu tak... zhm... proste aby to nebolo až tak hrozne presladené a také.. viete. Dúfam, že sa mi to podarilo. Už ju mám skoro celú napísanú, ona ju samozrejme čítala ako prvá a jej ďakujem za to, že som sa v nej dostala až takmer po koniec :) Pretože keby ma do toho nenakopávala ešte by som mala možno len prvé dve kapitoly, ak vôbec :D
Btw veľmi dôležitá poznámka pre tých, ktorí ma poznajú - mená v tejto poviedke nemajú absolútny súvis s reálnymi osobami, takže ho tam nehľadajte. Boli mi zadané, takže s tým nič nezmôžem a zase nechce sa mi ich prepisovať v každej kapitole.

vanity fair




,,Šibe ti? Ach, zrejme ti úplne preskočilo," neveriacky som hľadela na svoju najlepšiu kamošku. Ona sa len potmuhúdsky uškrnula a odtiahla ma nabok.
,,Nespúšťa z teba zrak, veď za pozri," pokračovala Denisa, pričom ja som na ňu len ďalej neveriacky civela. Pozrela som sa teda tým smerom, ktorý mi naznačovala a skutočne - Deny hľadel priamo na.. na mňa? Rýchlo som odvrátila zrak, aby si ten idiot niečo nenamýšľal a obrátila som sa na Denisu.
,,No a čo keď, je to idiot," prehlásila som a predierala som sa pomedzi dav tancujúcich ľudí späť na naše pôvodné miesto. Denisa ma nasledovala a o chvíľu sme sa už zvŕtali v rytme nejakej rýchlej pesničky.
,,Počula som, ževraj je členom hokejového týmu na škole."
,,Uhm," odvetila som nezaujato. Skutočne, ten namyslený hlupák je to posledné čo by ma v tejto chvíli zaujímalo. Mala som s ním už totižto česť. Zrazili sme sa na chodbe v škole. Nie, nebolo to ako v tých povestných romantických filmoch, kde okamžite preskočí iskra a dvaja neznámy sa do seba až po uši zamilujú, to teda rozhodne nie. Vynadala som mu, on sa mi ospravedlnil len aby sa nepovedalo a každý sme pokračovali svojou cestou. Odvtedy sme spolu neprehovorili ani jediné slovko, ani len sme sa nepozdravili.
Denisa mi však už stihla povedať ako sa volá, do ktorej triedy chodí a teraz ešte aj to, že je členom hokejového týmu. Ako keby ma to zaujímalo.
,,Je vysoký," povedala Denisa odrazu a ja som na ňu uprela neprítomný zrak.
,,Čo tým chceš povedať?"
,,Nič, len, že by ste sa k sebe hodili."
,,Och, nebuď smiešna."
,,Prečo?"
,,Pretože je to idiot, Dena."
,,Ale prosím ťa, len zato, že do teba vrazil?"
,,Vôbec nie kvôli tomu... Ibaže je to namyslené teľa...," moju vetu si Denisa nevypočula do konca, pretože náš rozhovor prerušil akýsi chalan, ktorý sa tam z ničoho nič zjavil a odrazu som si uvedomila, že tancuje s Denou. Tá na mňa vrhala ospravedlňujúce pohľady, nezdalo sa mi však, že by sa jej to nepáčilo. Tak som ju teda nechala a ďalej som tancovala až pokým do mňa zo zadu niekto nevrazil.
,,Dávaj pozor kam-" zarazila som sa, predomnou stál ten chalan, Deny. Na chvíľu som stratila reč, bola to naozaj len chvíľka a opäť som ju mala späť a to v plnej sile. Jeho prítomnosť ma vytáčala, sama neviem prečo.
,,Prepáč," pozrel na mňa zhora a ospravedlňujúco sa pousmial.
,,Zase ty?" zatvárila som sa otrávene.
,,Zase? My sa poznáme?" uprel na mňa mierne prekvapený pohľad. ,,Takú peknú babu by som si určite pamätal."
Zamračila som sa - čo to tu na mňa skúša? ,,Očividne si nepamätáš a teraz ak dovolíš, rada by som sa dostala k baru," úmyselne som doňho vrazila, keď som sa popriňom pretláčala k baru.
,,Počkaj, nezatancujeme si?"
Bez povšimnutia som pokračovala ďalej v ceste, neveriacky krútiac hlavou.
,,Nemôžem ti aspoň kúpiť drink?" Počula som ho blízko, bližšie ako by sa mi páčilo. Mieni ma snáď prenasledovať?
,,Nie."
,,Prosím, len jeden drink a dám ti pokoj."
,,Vážne?"
,,Vážne."
,,Tak fajn, dám si mojito." Len nech si nemyslí, že ma má v hrsti. Kúpi mi pitie a potom nech láskavo padá.
,,Tak ako sa to voláš?"
,,Nepovedal si náhodou, že mi dáš pokoj?" uvedomila som si, aká som protivná, no ani trochu ma to netrápilo, naopak, rozhodla som sa v tom pokračovať až kým ho to neprestane baviť a nedá pokoj.
,,Ešte som ti nekúpil pitie," uškrnul sa, zrejme s ním tie moje ironické poznámky nič nerobili. To ma štvalo.
,,Barbora."
,,Ja som Deny." Takmer som odvetila, že viem, no v poslednej chvíli som si zahryzla do jazyka. Ešte by si nebodaj myslel, že sa oňho zaujímam alebo čo, keď viem ako sa volá. Zaťato som mlčala, pomaly som upíjala mojito, ktoré medzitým predomňa položili. Nemienim sa usilovať o duchaplný rozhovor, tak či tak, s týmto tu by taký rozhovor určite nepripadal v úvahu.
,,Si taká odmeraná ku každému, či som si to vyslúžil len ja?" Spýtal sa odrazu, trochu ma to prekvapilo.
,,Len k tebe," odvetila som okamžite, bez akéhokoľvek váhania.
,,A čím som si to zaslúžil?"
,,Tým, že si otravný," ak ho už toto neodradí, tak skutočne neviem. Zrejme mu budem musieť na rovinu povedať, nech si dá pohov.
,,Ách, tu si!" zhúkol mi odrazu do ucha známy hlas, no nebolo mi to dvakrát príjemné. ,,Všade ťa hľadám. Dúfam, že sa nehneváš, že som ťa tam nechala ale ten chalan - ou," Denisa odrazu zmĺkla hľadiac na Denyho, potom na moje mojito a opäť na mňa.
,,Eh... proste som ťa hľadala, prepáčte," dodala zahanbene a okamžite sa pratala preč, nestihla som jej povedať jediné slovo. Všimla som si jej víťazoslávny úškrn na perách keď sa otáčala. Och, teraz si bude myslieť, že neviečo mám s týmto tu. Všimla som si Denyho spýtavý pohľad.
,,Kamoška... Trochu šibnutá, no i napriek tomu najlepšia," odvetila som mu, čudujúc sa samej sebe, že mu to tu celé objasňujem. Odložila som mojito, ktoré som ani celé nevypila - zrejme na mňa má zlý vplyv.
,,Aha, chápem. Vyzeralo to, akoby sa ma zľakla alebo čo... keď tak zdrhla."
,,Nie, ona len.. ona je proste taká," odvetila som, určite mu nebudem vysvetľovať pravý dôvod jej správania.
,,Tak dík za drink," povedala som sa zdvihla som sa zo stoličky.
,,Ľutujem, že som ti povedal, že ti dám pokoj," usmial sa trochu zvláštnym, posmutnelým spôsobom a tiež vstal.
,,Už sa stalo." Prečo som nedokázala odvetiť niečo riadne sakrastické, nech už konečne odíde? Mojito už piť rozhodne nebudem, mäkne mi z neho mozog.
,,Tak sa maj," zamrmlala som a rýchlo som sa zvrtla na päte, zdrhajúc z tade čo najrýchlejšie ako to len šlo. Ešte som za sebou stihla začuť niečo ako "ahoj" a ďalej som sa drala preplneným parketom. Musím nájsť Denu, treba odtiaľto čo najskôr vypadnúť.
 


Comments

1 Princess Princess | Web | 7. april 2010 at 13:34 | React

:D......náhodou je to super...ja som toho názoru, že takéto romantické veci vie pár ľudí aj tak dopredu ak osa to skončí, ale niektoré stoja za to si to pozrieť alebo prečítať (:.......a toto sa mi vidí v pohode :P

2 Foxie Foxie | Web | 12. september 2010 at 12:33 | React

Romantické, ale MNE sa to zatiaľ páčilo! Príde mi to zlaté.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement