2.kapitola - Prihlasovať sa v noci na facebook je zlý nápad

10. april 2010 at 22:32 | Vanity Fair |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
vf
Keďže som sa nedokopala k pridaniu ničoho iného.. máte tu opäť túto... vec. Táto kapitola je obzvlášť divná a mne sa nepáči, no ak sa predsalen našiel niekto, kto to číta... tak nech povie názor.
Teraz to bude vyzerať divne, no mne je v podstate jedno čo si o tom myslia iní, išlo mi hlavne o to, čo si o tom myslí tá kamoška, pre ktorú to bolo. Ale i tak - názor poteší a objektívna kritika posunie ďalej.
No.. a ja idem písať niečo iné, snáď lepšie (alebo teda nie niečo takéhoto štýlu) ale keďže mi stále nejde word a braček sa mi na to vysral, musím to písať kadekde po poznámkach či na blogu v rozpísaných... A viete ono to človeka tak trochu prestane baviť, keď máte zapnuté automatické ukladanie a vy píšete a píšete pod domnieknou, že sa vám to ukladá (!), dáte to do rozpísaných a ono vás to odhlási, bez toho aby sa to uložilo:) Áno, áno.. potom to človeka strášne baví:)
vanity fair



Nejakú chvíľku mi trvalo, kým som konečne našla Denu. Na moje prekvapenie už netancovala s tým chalanom, no pridala sa k nejakým svojim spolužiačkam. Keď ma zbadala, v okamihu bola pri mne so spýtavým výrazom. Už ma aj ťahala z parketu a vliekla ma na wc, ktoré bolo prekvapivo prázdne. Zavrela za nami dvere, zohla sa a skontrolovala či sú kabínky skutočne prázdne a s očakávaním na mňa pozrela.
,,Tak?" vyhŕkla okamžite, nevedela sa dočkať kým sa sama rozhovorím.
,,Tak čo?" spýtala som sa nechápavo. V skutočnosti som dobre vedela na čo sa pýta, no týmto som jej chcela dať najavo, že ma to veľmi nezobralo. Vlastne vôbec.
Nedočkavo prekrútila očami. ,,Predsa ako to prebiehalo s Denym?"
,,Ach, to. No... Bolo to... eh, zaujímavé."
Úsmev a počiatočný euforizmus z nej akoby po tejto odpovedi trochu vyprchal. Neveriacky na mňa vyplieštala oči a povedala: ,,Zaujímavé? Ty, Baši, uvedomuješ si vôbec, že najkrajší chalan z ročníka ti práve kúpil pitie?"
,,No a? Môže byť aj najkrajší z celého vesmíru, keď má v hlave nasraté." Touto vetou som u nej vyvolala záchvat smiechu, ku ktorému som sa musela chtiac či nechtiac pridať.
Denisa sa však po chvíli ukľudnila a s vážnou tvárou pokračovala: ,,Nemyslím si, že je debil."
,,V tomto sa teda zrejme nezhodneme," tvrdohlavo som si stála za svojim.
,,Je na gymnáziu. A učí sa celkom slušne, to som si už overila. Okrem toho je členom hokejového týmu, ako som ti už vravela, je vysoký, sexy a každá baba sa za ním ide potrhať, dokonca aj tie z vyšších ročníkov. Čo viac chceš?"
,,Oh, ďakujem, práve si mi povedala, že som ako tie bezmozgové pipky, ktoré sú z neho hotové."
,,Vieš, že som to tak nemyslela. A navyše sa zdá, že má o teba vážny záujem. Tak prečo to neskúsiť?"
,,Pretože...," v tejto chvíli mi naozaj došli argumenty, no naštastie ma zachánili akési baby, ktoré vošli na wc a my sme tým pádom nemohli pokračovať v rozhovore.
Dena na mňa vrhla pohľad, ktorý mal značiť niečo ako "aspoň to skús, za to nič nedáš" aj som len pokrčila plecami. Nechcela som ani len uvažovať nad tou predstavou a vôbec, ako si môže byť taká istá tým, že má o mňa záujem? Po našom prvom stretnutí si predsa ani nepamätal, že ma niekedy videl.
Vyšli sme z wécka. Bolo už dosť hodín a tak som navrhla, či nepôjdeme domov. Denisa súhlasila a vzali sme si taxík. Cestou domov som vyzvedala pre zmenu ja.
,,Tak, kto bol ten chalan, kvôli ktorému si ma nechala v štichu?" spýtala som sa na rovinu a s úškrnom.
,,Aha, ten... Len taký jeden," odvetila mi maximálne vyhýbavo a ja som si všimla, že ju zrazu náramne zaujal trak na jej kabelke, ktorý nervózne žmolila v rukách. Nahlas som sa zasmiala.
,,Nevyzeral ako len "taký jeden" " podrypla som ju. Nech si nemyslí, že len ona ma môže dostávať do úzkych.
,,No dobre, tak nebol len taký jeden," odvetila a odvrátila sa, no ja som si napriek tomu všimla, že sa červená. Štuchla som ju. ,,Nemusíš to zapierať, hneď som to na tebe spoznala. Tebe sa páči, však?" úškrn sa mi rozlieval po celej tvári. Otočila sa tvárou ku mne, ešte stále trochu ružová a tak trochu prihlúplo sa usmievala, ako to človek väčšinou robí, keď ho najlepšia kamoška odhalí na plnej čiare. Zasmiala som sa.
,,Samozrejme, že áno... no, ako sa volá?" pokračovala som vo výsluchu. Bolo také jednoduché čítať jej z tváre, poznám ju snáď lepšie ako vlastné ponožky.
,,Tom." Teraz sa už uškŕňala aj ona. Určite by mi to povedala, no zrejme čakala na vhodnejšiu príležitosť.
,,A? Stalo sa niečo?"
,,Nie. Všetko bolo super. Tancovali sme spolu a potom sme šli von, vyvetrať sa. Rozprávali sme sa, no potom mu zazvonil mobil a povedal, že musí rýchlo odísť. Ani si nevypýtal moje číslo..." zamračene mi objasňovala situáciu.
,,Hm, možno to bolo niečo vážne."
,,Ako napríklad sms-ka od frajerky?"
,,Neber si to hneď z tej horšej stránky. Uvidíš, že ťa vyhľadá."
,,Mhm, pochybujem. Asi sa chcel len zabaviť."
,,Ver mi, ešte sa stretnete," povzbudila som ju s úsmevom. Nemala som žiadnu záruku, že sa to skutočne stane, no vyzerala fakt smutná. Dúfam, že ten Tom, či ako sa to volá, sa skutočne ukáže, inak mu asi budem nútená nakopať zadok.
Zvyšok cesty sme mlčali. Myslela som si, že prídu ďalšie nepríjemné otázky týkajúce sa mňa a Denyho, no tie akosi neprichádzali. Denisa mala zrejme kvôli tomu blbcovi pokazený večer a hoci najprv to vyzeralo tak, že ja budem tá, ktorá sa bude mračiť a urážať, a ona ma bude rozveseľovať, teraz sme si vymenili role.
Vystúpili sme uprostred sídliska, kde sme obe bývali a rozlúčili sme sa, každá sa poberajúc smerom domov. Doma sa už nesvietilo, potichu som teda otvorila dvere a vkradla som sa do kuchyne, kde som z chladničky vyjedla takmer všetko, čo mi prišlo pod ruku. Potom som sa nečujne presunula do kúpeľne, kde som hodila rýchlu sprchu a prebehla som do svojej izby. Keďže všetci už tuho spali, zrak mi spočinul na notebooku, ktorý ma priam volal, aby som ho zapla. Zapla som ho teda a ľahla som si s ním do postele, aby som ho stihla rýchlo vypnúť, keby sa niekto blížil.
Prihlásila som sa na facebook, kde ma čakala jedna žiadosť o priateľstvo. Klikla som teda na ňu a neveriacky som hľadela na obrazovku. Stálo tam totiž meno Daniel Dany Wright.
 


Comments

1 Nellie Nellie | Web | 14. april 2010 at 21:38 | React

Prečítala som si aj prvú a páči sa mi to. Je to taký nábeh preč od fantasy a je to fajn :)
Takže, dúfam, že ďalšiu pridáš skoro, čakám štipľavú konverzáciu na facebooku. Teda, potvrdí to, však? :D Musí (:

2 Foxie Foxie | Web | 13. september 2010 at 14:23 | React

Ou, idem hneď na FB :D! A ľúbilo sa.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement