5.kapitola - Zbabelý útek a ďalšie zmätky

24. july 2010 at 15:58 | Vanity Fair |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
vanity fair
Jasné, že si pamätám, čo som písala včera. A, ku podivu, ešte stále ma to drží. Zverejňujem túto poviedku z toho dôvodu, aby som ju čo najskôr celú zverejnila a mala s ňou už raz a navždy pokoj :D. Ale zajtra sa zrejme dočkáte pokračovania Altair, ktorému sa teraz pracne venujem (úha, to znie tak... vážne :D). Nejdem komentovať túto poviedku a zase opakovať, ako s ňou nie som spokojná. Nemá to totiž zmysel.
Btw - avatar vôbec nie je k veci, no je tak rozkošný, že som mu neodolala:D



Bola som viac ako zmätená. Ešte stále sme sa bozkávali, prilepení jeden na druhom. Nie žeby sa mi to nepáčilo, no... zomlelo sa to akosi rýchlo. Prirýchlo. Tak už prestaň, prestaň - prízvukovala som si zrejme celkom zbytočne. Konečne sa mi podarilo utlmiť tento náhly popud a rozum zvíťazil. Odtiahla som sa, prudko sa nadychujúc.
,,Ja.. musím ísť," zamrmlala som, otočila som sa na päte a rozbehla som sa preč. Ani len som sa naňho nepozrela, nemohla som. Vedela som si celkom živo predstaviť, čo by sa asi stalo keby som sa mu pozrela do čokoládových očí a zistila by som, že na mňa upiera psí pohľad. Ale to som nechcela.
Nechala som ho tam stáť uprostred lesného chodníka, len tak, bez vysvetlenia.
Tak toto rozhodne nevyzeralo ako prvý bozk. Prvý bozk by mal byť na líce, prinajhoršom len také nič na ústa. No toto bolo... niečo. Bozkávali sme sa akoby sme už spolu chodili týždne a nie ako na prvej schôzke.
Čo sa to so mnou deje? Túto otázku som si položila za posledné dva dni najmenej tisíckrát. Za všetko môže on.
Bežala som rovno domov, neobzerajúc sa a nestarajúc sa o pohľady ostatných. Náhlivo som vbehla dnu, len čo som sa pozdravila a namierila som si to rovno do mojej izby. Zavrela som za sebou dvere a ľahla som si na posteľ. Rozmýšľala som.. Odrazu mi nič nedávalo zmysel, nechápala som samú seba a to je už čo povedať. Mala by som to povedať Dene, no nemala som náladu. Ona by ma isto pochopila ale ja som to teraz nechcela rozoberať.
I tak si myslím, že je voči Denymu zaujatá. Vždy keď jej ho spomeniem, tak sa len uškŕňa a presviedča ma, že nie je zlý. Keby som jej povedala o dnešku, určite by sa šťastím roztopila a možno by mi vyčítala, že som tak zdrhla. Prečo som vlastne zdrhla? Sama neviem. Možno som sa bála, čo by prišlo ďalšie, keď sme sa hneď na prvý šup začali vášnivo bozkávať. Najhoršie na tom snáď bolo, že som sa absolútne nebránila, naopak, ja som spolupracovala.
V tej chvíli mi zapípal mobil.
Ako inak, bola to Dena. Písala: Ako to prebiehalo? Videla som Denyho ako sa vracia smerom ku škole. Poď na net.
Čo jej poviem? Neverila som vlastným myšlienkam, normálne tu začali spriadať nejaké klamstvo, ktoré som chcela narozprávať najlepšej kamoške. Zapla som notebook a prihlásila som sa na facebook, ako zvyčajne. Ešte stále mi tam svietila jedna žiadosť o priateľstvo. Dena už bola online a okamžite mi písala.
D: čau, tak čo?
B: čau... nechce sa mi o tom baviť...
D: ou :O bolo to až také zlé?
B: nie, práve naopak, bolo to viac ako dobré
D: tak potom?
B: zajtra ti to poviem, musím ísť. Josh chce ísť na pc
A odhlásila som sa. V skutočnosti môj brat Josh ani nebol doma, no myslím, že malé klamstvo v tejto chvíli nezaškodí. Vypla som počítač, nemala som náladu na nič. Vzala som si mobil, zapla hudbu a zvalila som sa na posteľ.

Na druhý deň som mala skutočne čo robiť, aby som sa prinútila ísť do školy. To, že som nebola naučená bol detail, ktorý ma v tejto chvíli trápil asi najmenej zo všetkého. Obávala som sa stretnutia s ním... Nechcela som ho stretnúť, ako mu vysvetlím ten včerajšok? A okrem toho, budem sa musieť porozprávať s Denou, ona to určite nenechá len tak a bude odo mňa chcieť počuť všetky detaily. Nevedela som, čo je horšie. Hneď ako som si to pomyslela, prišla aj odpoveď - určite stretnutie s ním.
Kráčala som do školy ako bez duše. Dnes som išla busom, zobudila som sa totiž skôr aj keď večer sa mi nedalo spať. Vystúpila som na prvej zastávke, aby som sa trochu prešla a prevetrala som si hlavu. Svieži ranný vzduch mi naozaj trochu pomáhal. Pri druhej zastávke som sa stretla s Denou. Videla ako sa tvárim a správam. Domyslela si, že nemám náladu. Rozprávať sme sa nemohli, pretože s nami ešte ešte jedna Denina spolužiačka, Nicola. A ja som bola aj celkom rada. Nešlo o to, že by som jej to nechcela poveadať, jednoducho som sa nechcela baviť o ňom.
V škole som zamierila rovno do svojej triedy. Neuvedomila som si, že cestou budem museiť prejsť okolo Denyho triedy. Už som sa ale nemohla otočiť a tak som pokračovala v ceste, čakajúc, že sa tu skôr či neskôr vynorí a bude sa dožadovať vysvetlenia. Nevynoril sa však. Skutočne ma to zamrzelo?
Celý deň ubehol ako zvyčajne, no ani raz som nevidela Denyho. Očividne nebol v škole. Nevidela som ho dokonca ani na druhý deň. A ani na tretí - piatok. Chcela som vedieť, čo sa stalo a tak keď som v piatok prišla domov, moje prvé kroky viedli k počítaču, na facebook a potvrdila som priateľstvo, ktoré som už takmer týždeň ignorovala. Bol online. Dlho som váhala, či mu napísať, no on moju dilemu vyriešil, keď mi napísal prvý.
,Ahoj, - prišlo mi od neho
,Čau, prečo si nebol v škole?,
,Trénovali sme na zápas. Máme ho zajtra. Nechcela by si sa prísť pozrieť?,
Keď som asi päť minút nič neodpísala, dopísal tam ďalšiu vetu: ,Môžeš zobrať aj Denisu alebo nejakých iných kamošov.,

 


Comments

1 Nellie Nellie | Web | 24. july 2010 at 21:11 | React

Našla som súvislosť s avatarom: "že na mňa upiera psí pohľad." mizivé, ale aj tak som dobrá, však? :D
Anyway,prestaň už na to stále kydať! :D Mala by si s tým byť spokojná, žena! Aspoň trochu určite :)
Ale keďže to chceš tak rýchlo dozverejňovať, teším sa aspoň na rýchlo pribúdajúce kapitoly :)

2 Hermi Hermi | Web | 2. august 2010 at 13:13 | React

Tak jsem právě dočetla všechny kapitoly a vůbec nechápu, proč se ti ta povídka nepozdává. Mně se opravdu líbí..i když není fantasy a je antimagická nebo jak jsi to psala na začátku :) Je prostě jiná a i když tvrdíš že je romantická..nebo tak..stejně se ti moc povedla ;) Hm..bude i další kapitola? :)

3 Foxie Foxie | Web | 13. september 2010 at 15:47 | React

Eee...Moc nerozhodná je. Idem ďalej!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama