8) Prečudesný rozhovor

31. july 2010 at 22:37 | Vanity Fair |  Nová etapa
vanity fair
Tak a máte to tu. Je to krátke a zvlášť táto kapitola je dosť na nič ale keďže ma niekto súril (že Ginn?! :D) tak to tak aj vyzerá O:). No, aspoň sa mám na koho vyhovoriť. A dosť bolo kecov odo mňa:D



,,Ach, ešteže sa blížia Vianoce, už nemám silu..." prehlásila v jedno pochmúrne popoludnie Rose. Sedeli v klubovni a zúfalo hľadeli na hordu úloh, ktorá sa kopila pred nimi.
,,Blížia... Ale ako pomaly..." odvetil Albus a s rezignovaným povzdychom odložil brko. Zrejme pochopil, že bezradné civenie do pergamenu mu s tou úlohou nepomôže.
Laura mlčky hľadela von oknom. Ako snehobiele páperie na rokfortský areál dopadali prvé vločky. Všetko už nasvedčovalo tomu, že Vianoce sú naozaj čo chvíľa tu.
,,Zájdem do knižnice. Možno sa mi podarí natrafiť na niečo o mandragorách," vyhlásila Laura a zdvihla z kresla.
,,Nechceš, aby sme šli s tebou?" spýtala sa Rose.
,,To je v poriadku. Možno sa vám tie úlohy podarí zhypnotizovať a prinútiť ich vypracovať, kto vie...?"
,,Ha-ha. Veľmi vtipné. Ale čo mám asi tak podľa teba robiť, keď nemám šajnu kto zapríčinil tretie povstanie škriatkov?"
,,Veď práveže nič. To, čo aj doteraz," Laura sa na Albusa uškrnula a zamávala im. ,,Tak zatiaľ."
Vyšla von z klubovne a mierila ku knižnici, keď niekto zavolal jej meno. Niekto, koho hlas si priala počuť v tom najposlednejšom rade. Počkať... vlastne ani v tom. Niekto, koho neznášala už len z princípu. Otrávene sa otočila.
,,Nickolsová..." zamrmlal Crows, očividne dosť zadychčaný. ,,Ty teda vieš nahodiť tempo," uškrnul sa, zase provokoval.
Laura naňho len ďalej otrávene hľadela a prekrížila si ruky. ,,Tak čo chceš? Alebo tu budem stáť celú večnosť?"
,,V podstate nič. Len som ťa chcel pozdraviť," uškrnul sa opäť tak provokačne, ako to snáď vedel len on.
,,Och," Laura prekrútila očami, otáčajúc sa, že tu s ním ďalej nebude márniť čas. Je naozaj taký šibnutý alebo to len hrá? V obidvoch prípadoch by to však znamenalo, že je buď obmedzený a debilný alebo... debilný a obmedzený.
,,Počkaj."
,,Tak čo je?!"
,,Nemusíš po mne hneď vybehnúť..."
,,Pre pána Crows. Blázna si rob z niekoho iného."
,,Keď ty si taký dobrý objekt..." zase sa uškŕňal, samozrejme, že ho tešilo to, ako ju vytáča.
,,Si idiot."
,,Tuším som to už niekde počul."
,,A vieš, že ma to vôbec neprekvapuje?"
,,Nie. Ale nabudúce, keď budeš chcieť odo mňa kvety, stačí povedať..."
,,Preskočilo ti? Prečo by som ja mala chc-"
,,...nemusíš mi ich trhať z rúk..."
,,Čo?! Vieš, že to tak nebo-"
,,...pokojne by som ti ich dal," dokončil a anjelsky sa usmial. Usmial? Tu tuším nastala nejaká chyba alebo čo. To je jedno.
Laura odrazu ostala celkom vyvedená z miery bez akejkoľvek štipľavej poznámky. Vytiahol veľmi bolestivú spomienku, jej pýcha sa ešte nestihla vyliečiť z toľkého poníženia. Namiesto toho naňho nemo hľadela a až po chvíli si uvedomila, čo vlastne povedal.
,,A čo Hannah?"
,,Čo s ňou?"
,,Veď si ich predsa mal pre ňu."
,,Jáj, hej."
,,Si fakt-..."
,,Rozišli sme sa."
,,Ou. A z akého dôvodu mi to vešiaš na nos?"
,,Myslel som, že by ťa to zaujímalo."
Laura vyprskla do ironického smiechu. ,,Mňa? A to už prečo?"
,,Väčšinou opačné pohlavie zaujímajú takéto veci. Zvlášť ak sa týkajú mňa."
,,Tak dovoľ, aby som ťa vyviedla z omylu. Mňa "takéto veci" absolútne nezaujímajú. Zvlášť ak sa týkajú teba. A už mi daj pokoj."
,,Nickolsová, si fakt nepoučiteľná."
,,To už som niekde počula. Si trochu otravný, nezdá sa ti?"
,,Prečo? Snáď môžem ísť do knižnice...?" Och, to je pako. Odkiaľ vie, že ide do knižnice? Musel ich počuť, iné vysvetlenie neexistuje. Nie je možné, aby to bola náhoda. Laura zrýchlila krok, no Crowsovi nerobil problém držať ho spolu s ňou.
,,Vieš, Nickolsová, keby si nebola taká zatrpknutá, bola by si celkom fajn. Možno. Ale to neviem, pretože som ťa nikdy inú nevidel."
,,Vieš, Crows, keby si nebol taký debil.... Počkať, čo?"
,,No, vravím, že keby si-..."
,,To som počula. Ale to za tým."
,,....nebola taká zatrpknutá, bola by si celkom fajn. Mož-"
,,To. Povedal si "fajn" v tej istej vete s "Nickolsová"."
,,Hej. V podmieňovacom spôsobe."
,,Aj tak je to pokrok. I keď... Nie si chorý? Nemáš horúčku?" Laura sa k nemu náhle otočila a skontrolovala mu čelo. Nemohla posúdiť, či bolo rovnaké ako vždy, nikdy predtým sa ho nedotýkala. Ale nemal ho ani horúce, takže zvýšenú teplotu mohla vylúčiť.
,,Prečo vždy všetko tak zveličuješ..."
,,Nezveličujem. Len sa pridržiavam faktov. A fakt je, že ty takéto veci nehovoríš," odvetila Laura a kráčala ďalej.
,,Faktom bolo, že som také veci nehovoril tebe."
,,Prečo ten minulý čas?"
,,Sám neviem. Možno je čas zmeniť to."
,,Pri Merlinovi..."
Ešte šťastie, že už boli pred knižnicou. Tento prečudesný rozhovor zrejme nemal nikdy ani začať, nieto ešte pokračovať ďalej. Aspoň Laura bola toho názoru. A skutočne jej dochádzali slová, pretože Crows sa správal akosi ... inak. Áno, stále to bol ten arogantný a namyslený pako ale... Dnes to bolo nejaké divné.
,,Tuším ideme neskoro...." zamrmlal Crows a vytrhol tak Lauru zo zamyslenia. Až teraz si všimla, že knižnica je zatvorená.
,,Do šľaka..." To však nebol jediný dôvod na nadávanie. To, že knižnica bola zatvorená znamenalo ešte jednu vec. Znamenalo to, že už je po večierke a teda túlanie sa po chodbách bolo proti pravidlám, čo by mal každý poriadny študent vedieť. Veru, mal.
 


Comments

1 Ginny Ginny | 31. july 2010 at 22:43 | React

krasaa (L)(L)777 daleej!! (A)

2 Nellie Nellie | Web | 4. august 2010 at 1:58 | React

Ľúbia sa mi takéto rozhovory, ale momentálne nemám silu písať dlhší komentár. :D
Proste kapitola bola super. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama