9) Hrdosť a zbytočné komplikácie

9. august 2010 at 22:47 | Vanity Fair |  Nová etapa
vanity fair
Dosť dlhá (u mňa rozhodne :D) a chcem vám tým aspoň z časti vykompenzovať tú minulú, krátku. Napísaná je už asi týždeň, možno aj viac, no akosi som nemala chuť zverejňovať to. Kdežto z ďalšej kapitoly mám asi tak 10%... je to bieda, nápady mám aj viem čo chcem písať, ale keď to píšem, nie som s tým spokojná a preto to ani neukladám radšej. Síce keby záviselo zverejňovanie tvorby od mojej spokojnosti, nenašli by ste tu nič, len pustatinu.
Inak niečo k poviedke - posledné kapitoly boli plné Mariusa a jeho doťahovačiek s Laurou. Ešte nejaké dve (jednu?) to budete musieť zniesť a potom sa tam na istý čas neobjaví (kto vie, čo nakoniec spravím. Možno nebude len v jednej kapitole:D). Never mind, nechajte sa prekvapiť.



,,Crows, prinášaš len smolu, do kelu," osočila sa Laura naňho, dosť podráždená. Človek by si myslel, že aspoň takáto vážna situácia ich trochu upokojí, no zdá sa, že pri nich už nepomôže nič.
,,No prepáč, Nickolsová, nijako som ťa nezdržoval."
,,Nie? A kto ma otravoval debilnými otázkami?"
,,Ja som ti neobchytkával čelo a neskúšal, či nemáš horúčku."
,,To sem nepleť. Veď to nebolo ani päť minút..."
,,Pch! Stáli sme tam najmenej štvrťhodinu."
,,To sotva!"
,,Aspoň keby si si už konečne priznala, že ku mne niečo cítiš!"
,,Čo? Ty... Och!" Laura naňho opäť nenachádzala slová. Stávalo sa to už akousi tradíciou, no jej sa to ani z ďaleka nepáčilo. Prečo sa jej toto deje? Prečo stráca svoju úžasnú schopnosť odbíjania práve v tých najnevhodnejších situáciách a vždy vtedy, keď je nablízku Crows? To, že by to spôsoboval on, si nechcela pripustiť. Znamenalo by to totiž, že k nemu niečo cíti. Pri merlinovej nohe!
,,Nenávidím ťa!" skríkla naňho a otočila sa mu chrbtom, kráčajúc späť ku klubovni. Vlastne tak celkom netušila kam ide, no bol to ten smer. Och, ako ho ona len nenávidí!
,,Aj to je niečo. Vždy lepšie, ako keby si necítila nič," počula ho za sebou, no neotáčala sa. Mala ho už plné zuby. Čo je moc, to je moc. Najprv kvôli nemu nestihne knižnicu a teraz sa ešte aj dostane do nejakého maléru. Za všetko môže Crows, do šľaka!
,,Nickolsová, no tak stoj, nebuď ako decko!"
,,Naser si," odvrkla mu a pokračovala ďalej. Čo jeho do toho? Keby aj bola tým deckom, jeho do toho nič! Bude si robiť, čo sa jej zachce a on jej v tom nezabráni.
,,Ak chceš ísť rovno okolo riaditeľkinho kabinetu, tak pokojne kráčaj ďalej..."
Laura sa zarazila. Skutočne mierila priamo k McGonagallkinmu kabinetu. To ju v tom záchvate hnevu na Crowsa vôbec nenapadlo.
Nevoľky sa otočila a prešla popri Crowsovi tak, že naňho ani nepozrela.
,,Ďakovať mi nemusíš," uškrnul sa a pridal sa k nej.
,,Áno, ďakujem ti veľmi pekne, drahý Marius, že si ma dostal do tejto šlamastiky a teraz mi hrozí trest za porušenie školského poriadku!" spustila Laura ironicky.
,,Ak budeš aj naďalej takto vyvádzať, tak ti naozaj hrozí. Ale uznaj, nie je to skvelé? Ty, zaťatá feministka a ja, úžasný a neodolateľný..."
,,Kto ti je feministka?"
,,Veď.. ty."
,,A to už prečo?"
,,Nemáš frajera. A pochybujem, že si niekedy mala. Čomu to nasvedčuje?"
,,Tomu, že sa správaš ako idiot? Takéto jednanie si vyprosím. Nevolaj ma tak, lebo ti zapichnem prútik do zadku a ešte ťa to bude mrzieť!"
,,No, tak sa upokoj, Nickolsová. Nič také hrozné som nepovedal. Zasa sa urážaš. Ale mám pravdu."
,,Debil."
,,Už si mi to povedala toľkokrát, že ma tým jednoducho neurazíš, zlatko, takže by si s tým už..."
Zomlelo sa to tak rýchlo, že Marius si ani nestihol všimnúť kedy Laura vytiahla prútik a namierila ho naňho.
,,Čo to stváraš?" spýtal sa jej zmätene, žmúriac na prútik, ktorým mu mierila na bradu.
,,Nevolaj ma zlatko."
,,Fajn, v pohode, zla-"
,,Myslím to vážne, Crows!"
,,Okej, okej." Laura odklonila prútik a zastrčila si ho do zadného vrecka, aby ho mala kedykoľvek zase naporúdzi. Jeden pri Crowsovi nikdy nevie, čo ak ju zase nazve zlatkom? To by už zrejme nerozdýchal.
,,A čo by si mi spravila? Použila na mňa neporušiteľnú kliatbu?" zasmial sa Marius.
,,Nie, znehybnila by som ťa a potom by som nahlásila školníkovi, že sa flákaš v noci po hrade."
,,Wow. Pôsobivé."
,,Crows, neprovokuj. Myslím to vážne. Radšej rozmýšľaj, ako sa čo najskôr dostaneme späť do postele."
,,Dávaš mi tu nejaké návrhy, alebo ako to mám chápať?"
,,Aké návrhy..." Laure konečne niečo zapadlo na to správne miesto a uvedomila si, čo za hlúposť to zo seba vypustila. Ešte šťastie, že bola tma, pretože jej tvár okamžite zaliala červeň.
Odrazu ostalo podozrivé ticho. Také neprirodzené pri tejto dvojici, takmer nepredstaviteľné. Mlčky kráčali prázdnymi chodbami. Laura už popravde vôbec netušila v ktorej časti hradu sa nachádzajú. Po ďalších desiatich minútach bezcieľneho kráčania nadobudla pocit, že Marius je na tom rovnako.
,,Kde sme?"
,,Nemám potuchy..." odvetil Marius a mykol plecami. Tak teraz boli fakt dosť v háji.
,,Ejha, toto si zapíšem. Historický okamih, keď Crows nemá potuchy."
,,Nickolsová, mám pocit, že teraz nie je vhodný čas na hádky."
,,Crows? Si to naozaj ty? Alebo sa tu rozprávam s duchom? Čím ďalej, tým viac ma udivuješ, človeče!"
,,Viem byť aj vážny."
,,Tak to ma podrž!"
,,Len si rob žarty... Ty na to doplatíš."
,,Áno, vitaj starý Crows, zbohom, ty nový, divný!"
,,Nepreháňaš?"
,,Už som sa začínala báť, že sa ten starý už nezjaví..."
,,Chýbal ti, čo? Priznaj to."
,,Áno, veruže hej. Neskonateľne."
,,Vedel som."
,,Nemysli si, že som ako ostatné. Nevrhnem sa na teba ako Hannah, pretože si tak "neuveriteľne sladký"." Napodobnila jej tenký hlas. Celkom slušne.
,,Skôr či neskôr podľahneš."
,,Máš ten pocit? Pretože ja ešte stále nie. A myslím, že by som ho už mala mať, keby som sa chystala podľahnúť, či?"
,,To príde časom. Ešte som sa nestretol s dievčaťom, ktoré by odolalo môjmu šarmu."
,,Och, prepáč. Musím ti celkom kaziť tvoje štatistiky."
Začula len jeho smiech, nič nepovedal. Zastali na konci chodby, dostali sa totiž do slepej uličky. Oproti nim sa týčili akési dvere, nič viac.
,,Laura, naozaj ma tak neskutočne nenávidíš?"
,,Áno," odvetila Laura automaticky, bez akýchkoľvek okolkov. Až potom si uvedomila, že ju nenazval priezviskom, ale krstným menom. Vôbec sa to tam od neho nehodilo.
,,Tak dobre. Myslím, že je čas vrátiť sa do klubovne."
,,Pre merlinovu nohu! A o čo sa tu už asi hodinu pokúšame?!" zase ju vytočil. Vytáčal ju už len fakt, že ona bola namosúrená a vyvedená z miery a on bol celkom pokojný. Pre pána! A ešte jej položí takú absurdnú otázku, že či ho nenávidí! Samozrejme, že ho nenávidí, keď sa správa ako obyčajný pako.
,,Prešli sme sa a pokecali sme si." Laura si dokonca aj v tej tme vedela celkom jasne predstaviť výraz Mariusovej tváre. Ten tón už poznala, zase bol sarkastický a arogantný. Nepochybne sa uškŕňal.
,,Takže dobrú noc, zlatko," zatiahol provokačne a otočil sa, kráčajúc chodbou späť. Čo to urobil?! To ju tam chce vážne nechať samú, v noci, uprostred Rokfortu, netušiacu, kade má ísť? Kretén!
,,Crows!" zavolala za ním, v jej hlase sa miešalo rozhorčenie s miernym zúfalstvom. Och, prečo len dnes išla do tej hlúpej knižnice? Neotočil sa, ďalej ležérne kráčal s rukami vo vreckách. To snáď ani nie je možné!
Laura neisto postávala, zvažujúc situáciu. Zvládne to aj sama! Ts, že či. A žiadneho Crowsa nepotrebuje! Nahnevane odula pery a vybrala sa rovnakým smerom ako on, keďže z chodby sa inak dostať nedalo. Namosúrene kráčala, nevediac kam. Chybou bolo, že bola taká nehnevaná, že si ani neuvedomovala kadiaľ ide. V tej tme nič nevidela, len vzďaľujúcu sa siluetu pred sebou. Och, to je nenormálny kretén! Najprv ju tu povláči po celom hrade a teraz ju okašle a nechá ju tu! Ako by mu len...
Odrazu sa ozval strašný rachot, rozliehajúci sa celou chodbou. Laura sa ocitla na zemi tak rýchlo a nečakane, že ledva stihla vystrieť ruky a aspoň z časti tak utlmiť pád. Potkla sa totiž o brnenie, ktoré narobilo poriadny randál.
,,Au! Do šľaka!" zalamentovala zviechajúc sa zo zeme, keď zistila, že niečo nie je v poriadku. Keď sa chcela postaviť na nohy, niečo jej to nedovoľovalo. Že by to bola tá pálčivá bolesť v členku?
,,Nickolsová, čo to tu stváraš za hluk?!" Z čista jasna sa tam odrazu zjavil Crows.
,,Nič! Vypadni. Au, do prkna."
,,Rýchlo vstávaj! Každú chvíľu sa sem niekto dovalí a máme po chlebe."
,,Ty idiot, ako keby som mohla!"
,,Počkaj, pomôžem ti..." naklonil sa k nej a oblapil ju okolo pása. ,,Nedotýkaj sa ma!" skríkla naňho a odstrčila jeho ruky.
,,Si normálna, Nickolsová? Chcem ti pomôcť."
,,Vrelá vďaka, zvládnem to aj sama..." zamrmlala mu sarkasticky a rukami sa zaprela do zeme. Samozrejme, že to nezvládne!
,,No tak Nickolsová, nehraj formu a chyť sa ma."
,,Nie.. ja, nebudem sa ťa-" v tej chvíli stíchla, pretože Crows už viac nestrácal čas a vzal ju na ruky. ,,Pusti ma!"
,,Nickolsová, čo keby si sa pokúsila chvíľu mlčať?"
,,Nebudem mlčať, keď ma proti mojej vôli nesieš na rukách!"
,,Proti tvojej hrdosti. Naozaj chceš, aby som ťa pustil? Nemôžeš sa postaviť, ale ak chceš spať na chodbe, pokojne ťa tu zložím, možno ti to prejde," odvetil jej ironicky, rýchlym krokom kráčajúc späť ku klubovni. Laura chvíľu zaťato mlčala.
,,Prečo ma odrazu zachraňuješ, keď ešte pred desiatimi minútami si ma pokojne nechal v tej slepej uličke?!"
,,Vtedy si ešte mohla behať a bola si ako-tak pri zmysloch," podotkol Marius.
,,Ja som pri zmys-" jej vetu prerušil náhly škrek ducha Zloducha, ktorý sa tu znenazdajky zjavil. ,,Študentíci na chodbe! Študentíci sa vláčia v noci po chodbách!!"
,,Ach nie. Zloduch, prosím ťa, buď ticho!"
,,Študáci na chodbe na treťom poschodí!!! Neslýchané..." ďalej pokrikoval na plné hrdlo Zloduch, ignorujúc ich prosby, aby mlčal. Ak si Laura v tejto chvíli myslela, že sa tento deň nemôže vyvíjať horšie, mýlila sa.
 


Comments

1 Ginny Ginny | 10. august 2010 at 10:15 | React

úúúžas (L)777

2 anonymkka anonymkka | 10. august 2010 at 14:49 | React

milujem tie ich "rozhovory" =D preco ho v dalsich nechces dat? ved je to zabava, citat ich dotahovacky
to je jedno, co najskor zverejni dalsiu =)

3 ClaudiaCharlotte Ell ClaudiaCharlotte Ell | Web | 11. august 2010 at 21:31 | React

Dnes som začala čítať tento príbeh od začiatku a veľmi sa mi to páči.
Páčia sa mi rozhovory - alebo skôr doťahovačky Laury a Mariusa.
Aj táto kapitola bola super =D... som zvedavá, čo ten Zloduch jeden hnusný spôsobí =D...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement