9.kapitola - Keď sa veci vymknú spod kontroly

13. august 2010 at 13:44 | Vanity Fair |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
vanity fair
Kapitola. Sľúbila som, že zverejním, tak sľub plním.
A zajtra sa tu asi neukážem. Bude veľká rodinná oslava, starký má 60 rokov, takže pravdupovediac netuším, kedy sa dostavím domov. Tak o čítanie máte postarané, kým tu nebudem :D Novú etapu pozastavujem (takisto ako Altair ale tá je pozastavená už dlho) aspoň kým nedozverejňujem toto. Nikomu chýbať nebude, myslím.
Inak - včera/dnes som čumela zas na hviezdy a takmer mi do okna vletel netopier :O. Som sa dosť zľakla, lebo taká zasnívaná hľadím na nebo a zrazu mi len pred ksichtom niečo preletí. Uf :D (Som si spomenula na predminulé (?) leto, keď sme tak kukali s Eowynkou a tiež netopier :D)
A videla som ich padnúť asi 10..? Beautiful :)
Mobil zase nejde, keby to niekoho zaujímalo, ach :/



Tancovali sme s Denym šialený tanec a po chvíli sme sa presunuli na gauč, kde sme sa dlhú chvíľu bozkávali. Deny išiel zobrať niečo na pitie, akoby sme už toho v sebe nemali dosť. No napriek tomu išiel, obaja sme boli ako odtrhnutí, alkohol nám vplýval na mozog.
Ja som ho tam čakala a zatiaľ som sa rozvalila na gauči. Bola tam tma, blikali tam len svetlá ako na diskotékach a mne sa už pred očami pomaly začali vytvárať rôzne obrazce, alebo inak povedané - videla som, čo som chcela vidieť.
Niekto si ku mne prisadol na gauč. Bola som presvedčená, že to bol Deny, v ruke držal nejaké pitie a keďže neprehovoril, nemala som dôvod pochybovať. Odchlipla som si a položila som pohár bokom, div som ho neodhodila. Vrhla som sa na Denyho, pricucla som sa na jeho ústa a pokračovala som v bozkávaní. Niečo sa mi však nezdalo, bola som otupená, no predsa som vedela rozpoznať, či ten, s ktorým sa bozkávam je Deny alebo nie je. A toto Deny nebol. Náhle som sa od neho odtiahla, doslova som uskočila. Ja sprostá debilná tupá krava!
Oproti mne sedel ten blondiak, ten ktorý dnes na Denyho pokrikoval či som jeho baba, a škodoradostne sa na mňa uškŕňal. Mala som chuť vlepiť mu facku. Poriadnu facku, takú, že by sa z toho posral! Alebo by sa tá facka zišla mne.
Obzrela som sa a neďaleko som videla Denyho, ktorý tam stál ako prikovaný. V rukách držal dva plné poháre a nehýbal sa. Bol naňho žalostný pohľad, upieral na mňa oči, ktoré vyjadrovali neskutočne veľa pocitov naraz. Videla som tam prekvapenie, sklamanie, smútok a takto by som mohla pokračovať hádam do zajtra, no nechcela som. Jeho pohľad ma zraňoval, no určite nie tak ako zranil jeho pohľad na mňa pred chvíľou. Nebolo pochýb o tom, že to celé vidiel. Uvedomila som si, že tam sedím len tak bez pohnutia až keď sa on zvrtol a rýchlym krokom odchádzal.
Okamžite som sa zdvihla a vyštartovala som za ním.
,,Deny..." cestou som sa potkla ani neviem o čo, no slepo som ho nasledovala a snažila som sa ho zastaviť. On sa ani len neobzrel, pokračoval ďalej.
,,Stoj, prosím. Nie je to tak, ako to vyzerá..." kričala som naňho predierajúc a potkýnajúc sa za ním. Náhle prudko zastal a otočil sa.
,,Nie? A ako to teda je?" vyštekol na mňa. Takéhoto som ho nespoznávala.
,,Nie tak, ako si myslíš, dovoľ mi..."
,,A ako si myslím?" Bol celkom chladný, po jeho zvyčajnom úsmeve nebolo ani stopy, a jeho pohľad ma mrazil, taký bol studený.
,,Ja neviem. Ale nebolo to... Ja som nechcela... Ibaže" jachtala som jedno cez druhé, v podstate som ani nevedela, čo chcem povedať na svoju obranu. Bola to moja chyba, to je jasné, lenže čo teraz? Odrazu som bola celkom triezva.
,,Videl som, ako si nechcela," poznamenal ironicky a mňa to zabolelo.
,,Myslela som si, že si to..." nenechal ma však dohovoriť. Namiesto toho mi skočil do reči a povedal niečo, čím na skutočne zranil.
,,Že som to nevidel? Vieš, myslel som si, že ty niesi ako ostaté. Že si iná. No zrejme som sa mýlil. Ty si ešte horšia," vychrstol mi neľútostne a odišiel. Ja som ostala stáť len tak mlčky, neschopná hocičo povedať. Tak toto som skutočne nečakala.. Toto som si nezaslúžila. Ale áno zaslúžila som si to a plným právom, pretože naozaj som sprostá krava!
Chytila som sa za hlavu, začala sa mi totiž neskutočne točiť, hrozilo, že sa tu na mieste zosypem. Vrátila som sa späť ku gauču, no keď som tam videla toho debila ešte stále sedieť, išla som inde. Práve som všetko posrala, všetko čo som len mohla.
Oprela som sa o stenu a zviezla som sa po nej pomaly dole, rukami si oblapujúc kolená. Som neskutočná KRAVA. Čo teraz spravím? Už ma nikdy nebude chcieť ani len vidieť, nieto ešte vypočuť si ma. Aj keď, čo by som mu povedala? Že som hrozná debilka, ktorá spravila najväčšiu hlúposť v živote? Nie, zrejme je definitívny koniec.
,,Ale bozkávaš sa dobre," začula som blízko pri sebe ten hnusný, podlízavý hlas.
,,Vypadni," osočila som sa naňho. Na toto už skutočne nemám silu.
,,Teraz, keď už nemáš chalana, nechceš si to zopakovať?"
,,Zmizni!" skríkla som a otočila som sa naňho, so slzami na krajíčku. Tie sa mi ešte darilo držať na uzde. On sa mi len vysmieval do tváre. Hnusák hnusný...
,,Viem, že po mne túžiš. Tam na gauči si ma o tom dostatočne presvedčila. Tak už sa tomu nebráň."  Tak toto už bolo vážne priveľa aj na mňa. Načiahla som sa a strelila som mu facku. Dobre mu sadla.
,,Toto si nedovoľuj. Ty malá..." nedopovedal, pretože práve v tej chvíli sa tam z nenazdajky zjavila Dena. Tiež bola napitá, no vážnosť situácie aj jej dopomohla k tomu aspoň z časti vytriezvieť.
,,Nechaj ju napokoji, ty pako. Okamžite padaj."
,,Ale, ale. A ty si zas kto?" úlisne sa na ňu uškrnul a podišiel k nej. Ale mal smolu, pretože už prichádzal Tom, ktorý mal čo robiť, aby mu rovno jednu nevrazil.
,,Hej, máš problém?" zvolal naňho a stiahol Denu za seba, akoby sa ju chystal brániť vlastným telom.
,,Klídek, chlape," zatiahol úlis a otočil sa späť ku mne.
,,Ju nechaj tiež," dodal okamžite Tom a podišiel k úlisovi, chystajúc sa mu to vysvetliť ručne stručne. Ten srab sa hneď stiahol a potom vypadol.
,,V pohode?" otočila sa na mňa Dena. Mlčky som prikývla, nebola som vôbec v pohode, no teraz som to riešiť nechcela.
,,Padáme odtiaľto," dodala ihneď a pomohla mi vstať. Triasla som sa na celom tele. Niesom si celkom istá prečo, no jedno je isté. To mám zato, že som tak veľa pila, no hlavne, že som tak neskutočne hlúpa.
Horšie je, že teraz za moju debilitu zaplatil aj Deny, ktorý si to vôbec nezaslúžil... Bolo mi zo seba nanič, chcela som plakať.
 


Comments

1 Ginny Ginny | 13. august 2010 at 14:42 | React

:(( ale krasne <3

2 Foxie Foxie | Web | 14. august 2010 at 12:44 | React

Jééé :). Príbeh nepoznám, nemám ani šajnu, vo co go, ale toť bolo dobré! Pobavilo ma, ako si toho Denyho pomýlila s...oným :D. Aj keď byť na jej (veď hovorím, nemám šajnu, ako sa to volá) mieste, nesmiala by som sa...

3 Nell Nell | Web | 14. august 2010 at 15:33 | React

Báá, to je fakt ťava strelená. :D Ale to sa vyrieši, vysvetlí a on jej odpustí. (: Však? (: Či? :D

4 Princess Princess | Web | 14. august 2010 at 21:42 | React

tak toto bolo dosť kruté. A preto nepijem, aj keď nemám koho bozkávať :D ale aj tak :D.......chudák....tamten je hnusák...ale bude to okey?

5 April^^ April^^ | Web | 15. august 2010 at 10:19 | React

O-ou... tak toto je drsné. Ešte nikdy som nebola opitá- a zrejme to radšej ani nevyskúšam... :D Tak, snáď si to nechá vysvetliť... hm?

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama