11.kapitola - Už nikdy viac

1. september 2010 at 16:23 | Vanity F. |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
vanity fair
Túto kapitolu nemám rada, sú to len zbytočné taľafatky a nič zmysluplné :D. No aj také musia byť... Nemôžem ju bohužiaľ preskočiť, lebo sa tam spomínajú aj niektoré dôležité veci... Takže to budete musieť pretrpieť. A keďže som povedala, že kým nedozverejňujem toto, nebudem zverejňovať žiadnu inú tvorbu na pokračovanie, chcem s tým pohnúť. Potom príde na rad NE a neskôr aj AD :)



Vôbec nebolo v pláne pridať k tomuto pesničku, no keď som sa pozrela na ten názov, hneď ma napadol tento song a začala som si ho podvedome spievať :D A perfektne sa k tejto kapitole hodí, takže je tu...


,,Eh... Nikto..." vydralo sa zo mňa a rýchlo som sa postavila, pričom si ma Lissa nechápavo prehliadala. Venovala som im ešte jeden pohľad. Dlhšie by som to určite nevydržala a tak som rýchlym krokom opustila Denyho triedu. Za dverami som sa rozbehla, vrážajúc do každého, kto sa mi priplietol do cesty. V čo som vlastne dúfala? Že si za ten mesiac aj niečo, či koľko to vlastne bolo nikoho nenašiel a čakal na mňa? Ako som len mohla byť taká naivná? Som tak neuveriteľne hlúpa, nepoučiteľná. Hrča v hrdle mi ešte viac navrela. Bežala som rovno na wécka na štvrtom, ktoré boli zriedka obsadené, lebo boli v najhoršom stave.
Zatreskla som za sebou dvere a rozplakala som sa. Sadla som si na zavretú misu a plakala som, ani neviem ako dlho.
Za celý ten čas, čo som neplakala ani jediný raz to na mňa všetko doľahlo a revala som ako blázon. Slzy sa mi valili dolu lícami a ja som sa ich ani nesnažila zastaviť.
Keď sa to konečne zastavilo, už som vedela čo spravím. Bola som presvedčená, že to je tá najsprávnejšia vec, ktorú teraz môžem urobiť. Musím naňho zabudnúť. On je teraz s Lissou. Nech je s ňou šťastný... Ja som si ho zrejme nezaslúžila a to čo sa medzi nami stalo, sa radšej ani nikdy stať nemalo. Napriek tomu som to neľutovala. Bolo to síce krátke, no krásne obdobie. Ale ja si ho navždy vymažem z pamäte, akoby som ho nikdy ani nebola stretla. Musím to spraviť, inak ma to zničí.
Utrela som si slzy. Už nebudem plakať. Opláchla som si tvár studenou vodou. Keďže od tej párty som sa začala zanedbávať a kašlala som na svoj zovňajšok, nemala som problém s tým, že by sa mi rozmazala špirála. Žiadnu som totiž nemala.
Prehliadla som sa v zrkladle. Vyzerala som naozaj biedne a teraz sa k tomu pridali ešte aj červené uplakané oči. Čo sa to len so mnou stalo?
Išla som hneď domov. Mali sme už len jednu hodinu a aj tak som sa tam nemohla takto ukázať. Doma som si dala dlhú sprchu, rozmýšľala som... Poslednýkrát som rozmýšľala nad Denym. Teda, to bolo poslednýkrát, keď som si to dovolila.
Po sprche som sa obliekla do teplákov a rozťahaného trička. Zapla som počítač a prihlásila som sa na facebook. Nebola som na ňom už dlho, svietilo mi tam najmenej 50 upozornení a rôznych pozvánok či správ. No ja som si nič z toho nepozrela, vyhľadala som si všetkých priateľov a našla som tam Denyho. Bolo mi záhodou, prečo si ma už z priateľov nevymazal, no kašľala som na to. Po chvíľkovom odhodlávaní sa som klikla na krížik vedľa jeho mena, čím som ho zmazala z mojich priateľov. Aj z môjho srdca. Raz a navždy. Medzitým mi niekto písal, zabudla som si totiž nastaviť vzhľad offline. Statočne som odignorovala aj to a odhlásila som sa. Tak skoro sa tam zase neukážem, príliš by mi to pripomínalo minulosť.
Zbehla som z izby dolu do kuchyne a strčila som do mikrovlnky pukance. Keď boli hotové, vytiahla som ich a presunula som sa aj s nimi do obývačky, kde ako inak, Josh pozeral telku. Prisadla som si k nemu. Trochu zvláštne na mňa pozrel, no nepýtal sa. To bolo na ňom dobré. Nikdy sa ma nič nepýtal. Teda, občas hej ale väčšinou nie.
Ponúkla som ho pukancami a on si mlčky zobral. Nechápala som, prečo robím to čo robím. Už ma však nebavilo uzatvárať sa to seba alebo roniť slzy. Dokážem sa s tým vysporiadať aj inak.
Pozerali sme telku až kým sa ma Josh nespýtal otázku celkom odveci.
,,Nevieš či sú už nové časti ,Black Books,?"
Usmiala som sa. Toto bol môj brat.
,,Tuším sú," odvetila som a uškrnula som sa naňho. On sa len natiahol za miskou s pukancami a za hrsť si z nich vzal.

,,Vstávaj!" Zobudila som sa nato, ako mnou niekto trmal. Teda nie, ja som sa nezobudila ale ten niekto ma zobudil.
,,Č..čo?" dezorientovane som sa rozhliadla. Ležala som na gauči prikrytá dekou a Josh sedel vedľa mňa. Teda už vstával a trmal mnou.
,,Zaspala si," oznámil mi a prestal mnou trmať, keď už videl, že som hore. Vzal prázdnu misku od pukancov a odišiel z obývačky. Pretrela som si oči. Skutočne som zaspala? Nechápem, akým zázrakom sa mi to podarilo, keďže slovo "spánok" som už dlhšiu dobu považovala za cudzie. Nedalo sa mi totiž spávať. Pozrela som sa na hodinky. Bolo len 6 hodín. A bol piatok.
Vtedy mi skrsla ďalšia myšlienka, keďže pochybujem, že by som zase zaspala. Zavolala som Dene a spýtala som sa jej, či už majú s Tomom na večer nejaké plány. Bola dosť prekvapená, keď ma začula v telefóne... Zrejme som jej už dlho nezavolala. Povedala, že nemajú nič a že Tom dnes večer nikam ísť nemôže.
Spýtala som sa jej, či nezájdeme na diskotéku. Hneď súhlasila, no ešte predtým vraj musím prísť k nej. Zdalo, že bola z môjho prístupu dosť zmätená. Asi sa bude chcieť rozprávať. Jasné, chce vedieť, čo sa stalo. Ibaže ja som si tie myšlienky už vytlačila z hlavy, nechcem na to spomínať. Nejako jej to budem musieť vysvetliť. Aj to, nech ho nespomína. Už nikdy viac.
 


Comments

1 April^^ April^^ | Web | 1. september 2010 at 16:45 | React

Náhodou bola táto kapitola dôležitá... nastal v nej jeden z dôležitých zvratov a to ten že sa rozhodla naňho zabudnúť ;) Je to super :-)
Tá pieseň sa k tomu naozaj hodí :D

2 Cheryl Cheryl | Web | 1. september 2010 at 17:58 | React

This is awesome.teraz keď nad tým rozmýšľam a čítam si to, tak mi niektoré pasáže pripomínajú to, čo som ti minule písala o 2 v noci xD hehehe!!! pekná časť, ale keďže presne VIEM ako sa to celé SKONČÍ! (ale sa mi machruje!) poznáš môj názor na vec. myslím, že som urobila v nedeľu v noci alebo aj v pondelok veľmi dobre. Som na seba hrdá! keep smiling please! :P

3 Cheryl Cheryl | Web | 1. september 2010 at 17:58 | React

a čo je to za pesničku? pripomína mi to Kelly ale nečudovala by som sa, keby to ona nie je :D

4 V.F. V.F. | Web | 1. september 2010 at 18:04 | React

[3]: áno je to Kelly :P
a áno, to sa ti machruje :D a ozaj už si to napísala? :O

5 Cheryl Cheryl | Web | 1. september 2010 at 18:55 | React

Ach som super. Nenapisala, lebo  som kukala film ale dnes mozno o polnoci cekni moj blog. Mozno bude.

6 Baru* Baru* | Web | 2. september 2010 at 18:45 | React

hezká psaní :)

7 Ginny Ginny | 2. september 2010 at 22:03 | React

Krasa úžas milujem :** (L)777

8 Nell Nell | Web | 4. september 2010 at 22:04 | React

Najskôr budem odveci, máš dokonalý dizajn! Tá myš je proste stráášne zlatá. :)
Čo sa týka kapitoly, aj ja by som ho vymazala, ale to ignorovanie správy sa mi nezdá, s tým voľačo bude. Už aby. ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama