Whatever...?

21. september 2010 at 18:50 | Vanity Fair |  Zdrapy zo zápisníka
Zrejme to bude fakt kríza, keď nie som schopná napísať prvú súvislú a zmysluplnú vetu bez toho, aby som ju najprv 3krát zmazala a potom ešte 558425krát upravovala a nakoniec zistila, že ju zo seba aj tak nedostanem. Tak, a máme to za sebou. Začiatky bývajú ťažké. Teraz k tomu, čo som chcela povedať...
Prečo som sa tu tak dlho neukázala?
Dôvody: škola, zákaz, nechuť, minimum času, choroba, lenivosť, obmedzený prístup k booku, ocinov odchod - v skratke.

A teraz vám to možno poviem aj trochu normálnejšie. Jednoducho sa mi nechcelo, nemala som čo pridať, nemala som chuť niečo pridávať, nevidela som v tom zmysel, následne na to som ochorela (pričom som v škole nevymeškala ani deň, sakra! Ani jediný deň! /lebo piatok po škole a celú sobotu som ležala v posteli a liečila sa.. v piatok som myslela, že vážne hodím tyku, dudes/) obmedzili mi prístup k počítaču do siedmej hodiny poobednajšej a ocino dnes odišiel do Anglicka. Nie, nešiel tam na dovolenku, ani váľať tam šunky ale robiť. Zase. S tým rozdielom, že teraz nešiel do Talianska a že teraz nešla aj mamina a že teraz tam nebude 8 či 10 mesiacov ale "len" 6 alebo tak nejak. Toľko k tomu.
Na dôvod prečo len do smiedmej na pc sa ma, prosím, nepýtajte.
No, to je jedno. Uvedomujem si, že tento článok nemá hlavu pätu ale snáď sa cez to nejako prenesiete :) (ups, nechodíte sem, takže no problemo). Ja viem, ja som u vás už tiež dlho nebola ale o to tu nejde. Keď chcem, viem byť fakticky hnusná. A teraz chcem. Nie je to nič osobné.

Fajn, to by sme mali.
Dnes sme prvé tri hodiny (no, v podstate to boli len dve) išli do kultúrneho, mal tam byť nejaký výchovný koncert, alebo ako nám to povedali. Nevenovala som tomu pozornosť, pretože som myslela, že to bude zase taká kravina, ako aj minulý rok.
Ibaže toto bolo o drogách. Príbeh Lukáša Hoffmana, ktorý tam osobne prišiel. Najprv nám len pustil dokrútku. Takto ľudia, na mňa to fakt zapôsobilo. Nebola to prednáška o drogách so vztýčeným prstom - "nikdy nezober drogu". Bol to realistický príbeh človeka, ktorý si tým celým sám preskákal. Možno ste to aj videli, dávali to vraj aj v správach.

Pozrite si sami... (tie videá po pridaní akosi neboli funkčné, takže linky na ne. A keď sa tam preklikáte, nájdete tam toho aj viac, ja to tu všetko nejdem dávať.)

A teraz...
(tých posledných nejakých 5 minút či koľko mňa osobne nezaujíma, ako mu tam trepú tie žvásty, takže len aby ste vedeli:D)


Myslím, že záver si utvorí každý sám.
Ja len poviem, aké mam z toho celého pocity ja. Obdiv podľa mňa nie je na mieste, pretože s tým začal sám. Chcel začať. Začal. Ale čo dokázal urobiť preto, aby prestal, tam už by na mieste bol.

Najviac sa mi páčilo, že nám nešiel vnucovať kaleráby do hlavy, jednoducho nám predostrel svoj príbeh a povedal niečo v zmysle, že to rozhodnutie je na každom zvlášť. On nám len sprostredkoval tie následky, ktoré nie vždy môžu dopadnúť tak, ako v tomto prípade. Dvakrát uvažoval aj nad samovraždou, proste 13 rokov trvalo celé to obdobie, kedy drogoval, ocitol sa na dne, v base, v psychiatrickej liečebni, v tomkách...
Potom bola aj diskusia, na všetko odpovedal otvorene a bez zábran, iba jednu otázku odmietol zodpovedať. Bola to nejaká v zmysle, že ako sa cítil keď si pichol heroín. Na to odvetil, že ešte má nejaké morálne zásady, takže na to odpovedať nebude. (ja som si z toho vydedukovala, že ten pocit bol viac než dobrý /v tej chvíli/, keďže v niektorej reportáži sa zmienil, že drogy sú lepšie ako sex, ako hocičo... Takže preto to nepovedal, asi by bolo mierne nevhodné, keby tam začal opisovať v akej extáze sa pri tom cítil:D). Snáď najtrápnejšia otázka bola, že či sa už niekedy stretol s dílerom :D. Dosť trapas, keďže aj on sám ním neskôr bol. Alebo ešte, keď sa jedna profka spýtala, či by mohol percentuálne vyjadriť, koľko narkomanov sa z toho dokáže dostať, či čo o.O. Uhm :D:D
Jáj a ešte som chcela.. Povedal, že o tri týždne sa jeho priateľke narodí dieťa. Tak ma napadla otázka, že čo by spravil, keby jeho decko začalo drogovať. Niekto ma !predbehol! a dokonca za tú otázku dostal tričko!! To ma nasralo.
Dobre, dosť o drogách.

A v podstate sa mi už nechce nič písať, veď ja sa zase niekedy ozvem... Snáď. A už bude sedem, takže rovno aj idem pomaly.
Čaute páprdy :)
 


Comments

1 Foxie Foxie | Web | 22. september 2010 at 18:16 | React

Aj ja toho človeka obdivujem! A aj podľa mňa nechcel odpovedať na to, ako sa cítil pri vpichovaní, lebo popravde: áno, určite to pre neho bolo v tej chvíli lepšie ako sex, omnoho a nechcel, aby to niekto vyskúšal kvôli tomu. Ale zaslúži si obdiv, premohol to!

A inak, aj ja niekedy keď po dlhšom čase píšem článok, tak neviem, čo vlastne napísať. Ale veď hlavne, že vôbec píšeš. Aj na mňa chcela mať mama také limity, že PC do siedmej atď., no PC už dva roky nemáme vôbec a teraz som si kúpila book, takže ma nemôže kontrolovať VôBEC, smola jej!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama