January 2011

15.kapitola (Epilóg) - Nič netrvá večne?

21. january 2011 at 21:36 | Vanity Fair |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
vanity fair
Tak a je to tu. Kratučký epilóg. Koniec tohto fiaska:D. Ale nie, až tak by som to zase nezhadzovala, nie som na to síce hrdá ale bolo to písané pre niekoho významného a to ma núti mať to aspoň trochu rada. Spomínala som to na začiatku ale patrí sa to povedať aj takto na záver. Takže, Bibs, toto je pre teba :D. No samozrejme o tom vie a čítala to už.. fú. Dávno. Za čerstva :D A ozaj, dúfam si to práve teraz užívaš na tom IK :))
A čo ešte povedať... Už asi nič, fakt to nie je nejaké umelecké dielo, ľahké čítanie bolo zámerom, romantika taktiež. Hádam to splnilo aspon z časti účel. Voľné pokračovanie pripadá v úvahu. Ale keby, tak už bude hádam o kúsok kvalitenejšie, aj keď.. kto vie. :D 
A ešte jedno dôležité ozaj! Veľké ďakujem každému, kto si prečítal čo i len jednu kapitolu, čo zanechal iba jeden komentár - ani neviete, že ste ma povzbudili. A jedno MEGA veľké tým, ktorí to vydržali až do konca a hodili nejaký ten komentár ku kapitolám :) Proste ďakujem, fakticky to pomáha, kto tiež píše určite vie o čom hovorím.
Pekný víkend.

EDIT: Zajtra (...ak sa mi bude chcieť. Ak nie v najbližších dňoch už fakt) môžete očakávať sľúbený článok o Paríži. :) Pri dobrej vôli a vlastné potešenie fotky grátis :P

I hope

16. january 2011 at 0:22 | Vanity Fair |  Bývalé dizajny
Takže len toľko, že som zmenila dizajn, aj keď nedopadol presne podľa mojich predstáv (v podstate som nič prevratné ani nerobila, však vidno) ale je mi to jedno! Pretože samotný ten obrázok je taký úžasný, že ho milujem a preto ho tu musím mať. Neviem ako vám to ukazuje, môže byť, že dosť čudne. Možno ho ešte prerobím, upravím. Nič nesľubujem.
Hm, starý bude chýbať, myslím, že bol dobrý a aj sa páčil. Možno sa sem jedného pekného dňa vráti, síce pochybujem, pretože som ešte nikdy (aspoň si nespomínam) nemenila dizajn na nejaký môj minulý.
Nižšie náhľad na predchádzajúci a ja idem spať. Zajtra (teda už dnes) ma čaká debilný deň, teda aspoň z časti. Musím sa naučiť matiku, mala by som si pozrieť aj deják, dokončiť poster na tématiku "Fantastická literatúra", na ktorý som sa dnes tak trochu vybodla, dokončiť "SOČ-ku" na rovnakú tému (no asi to stihnem... mám rozpracovaných asi 5 strán, ktoré musím aj tak prerobiť a má ich byť min. 20 :) jo určite to stihnem)... a čo ešte? Nie, mením moje vyjadrenie "debilný deň aspoň z časti" na "mega debilný deň z každej strany". Plus ešte ideme dať ostrihať hafana, ktorý je pri tom mimoriadne "poslušný a trpezlivý" čiže to zaberie nejaké 3-4 hodinky?...
Jednoducho, je toho dosť, takže prestávam kecať a idem radšej.

Držte sa ešte tento týždeň a nech sa vám podarí nejako uhrať tie známky na vysvedčku. A ak aj nie, riaďte sa úžasne krásnym heslom "veď je to len polrok" :)
Dobrú noc.


14.kapitola - Dych vyrážajúce zistenie

15. january 2011 at 23:14 | Vanity Fair |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
vanity fair

,,Vy sa poznáte?" opýtal sa odrazu Luke, zrejme mu to konečne došlo. Ja som nereagovala a Deny len nepatrne prikývol. Prestala som naňho hľadieť a otočila som sa späť k Lukovi.
,,No, my pôjdeme... Chalani videl som tam jednu fakt super atrakciu," povedal Luke a spolu s Lucasom, Johnom, Michaelom a Nathom sa vliekli preč. Ježiši, prečo ma tu nechal?! Naštval ma. Chcela som naňho zakričať, nech ma počká, no nedokázala som to. Len som tam stála a hľadela za nimi, ako odchádzajú. Deny podišiel o krok ku mne a tiež hľadel tým smerom. Ani jeden z nás nevedel ako začať, no z mojej strany žiadna snaha ani prísť nemala. Nemala som totiž v úmysle baviť sa s ním.

13.kapitola - Svet je malý a náhoda je sviňa

1. january 2011 at 17:37 | Vanity Fair |  Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš
Ja viem, viem. Som hrozná, nechutným spôsobom to tu zanedbávam, dlabem sa na všetko... Nerobím NIČ. Tak, toľko zhrnutie čo sa týka blogového sveta. Jedno prepáčte to asi nespraví, no aj tak... prepáčte drahí moji verní obľúbenci.
Čo dodať.
A keď som vám už nestihla zaželať krásne Vianoce aspoň šťastný nový rok prajem, nech sa vám všetko vydarí... A ja.. nejdem zbytočne sľubovať, ako zase rozbehám blog, nemá to totiž význam. Jednoducho, pochopím, ak vás omrzí chodiť sem (čo sa už možno stalo), a keď.. budem mať chuť opäť sa tu o niečo snažiť.. určite sa o tom dozviete ako prví :)

EDIT: A! Samozrejme všetko najlepšie len môjmu drahému magickému miestečku, ktorý, chudáčik, v novembri oslavoval svoj 1 rok. Deň po mne. :)

Tak zatiaľ. Love ya c(: