February 2011

And even with the lights out we'll glow

22. february 2011 at 13:32 | Vanity Fair |  Zdrapy zo zápisníka
vanity fair
Pekný deň :). Nikdy by som nebola pomyslela, že trochu slnka mi dokáže zdvihnúť náladu. Mne. Mne, osobe, ktorá už vo svojej podstate miluje jeseň. Nuž ale, asi to bude tým, že nie je teplo. A ďalší dôvod na radosť by mohol byť napríklad taký, že som nebola v škole :) Teda nie som. A nie, nemám prázdniny, tie som mala minulý týždeň.
O dôvodoch, príčinách, mojich počinoch a mnohých ďalších nezaujímavých veciach sa dozviete po reklame. Aneb niekde nižšie medzi riadkami.


1.kapitola - Piate koleso na voze

20. february 2011 at 22:28 | Vanity Fair |  Medzi dvoma mlynskými kameňmi
vanity fair
Neviem, čo je to so mnou ale dostala som nehoráznu chuť pridať niečo. A tak je tu toto. Škoda, že tú chuť nedostávam častejšie, ako len raz za mesiac (aj to je moc :D). A ja idem spať, pretože zajtra škola. Po týždenných prázdninách, ktoré ušli ako voda... Ale boli super! Ja som si ich užila :). Najmä piatok by stál za zmienku, ale necháme si to radšej pekne pre seba.
Dva články za jeden deň, to sa tu snáď ešte ani nestalo :D (dobre stalo, ale náruživé začiatky nerátam). No, berme to ako rezervu ak sa zase dlhšie neozvem (čo sa myslím aj s najväčšou pravdepodobnosťou stane).
Inak, keby niekto nevedel - je to voľné pokračovanie Život ťa najviac prekvapí, keď to najmenej čakáš.

A ešte niečo, nehorázne sa teším na piatok, už aby bol! Nech to ten týždeň v tej diere nejako prežijem... A potom ďalší a ďalší... a ďalší.
Zdar s vami, drahí.

Avenged Sevenfold - Seize the day

20. february 2011 at 16:53 | Vanity Fair |  Hudba
Áno, ja viem, že mal byť článok o Paríži a už pekne dávno, ale ešte nie je dopísaný. A chcem si na ňom dať záležať. Takže raz sa dočkáte, nejdem nič sľubovať, lebo to aj tak nedodržím. A áno, zmenila som dizajn, ale keďže sa mi akosi rapídne začali množiť články o zmene dizajnu, rozhodla som sa, že tentokrát článok nenapíšem. Dizajn bol zmenený včera, mimochodom. Paríž môj najmilovanejší ♥.
Namiesto toho pridavám hudbu. Hej, je to práve to, čo mi zaberie najmenej času, som proste lenivá na niečo iné. Inak už poctvio píšem pokračovanie tej poviedky pod týmto článkom (nechce sa mi písať názov a asi ho aj tak zmením, pretože je príliš dlhý... nuž), keďže ma do toho dokopáva istá osoba! (ale ja ju mám aj napriek tomu sakramentsky rada, hm:p ). A, vraj som sa od tej prvej série zlepšila, takže asi sa to tu vyskytne :).
Nič sa mi nechce ľudia. Ale zrejme sa už budem ozývať častejšie, pretože chcem obmedziť tú odpornú sociálnu sieť, zvanú fuckbook a radšej čas pri počítači využijem osožnejšie, písaním nejakej tvorby, poprípade článkov. Hej, teším sa :D. A možno ste si všimli, že pribudla nová rubrika. Na divadelných doskách. Keďže divadlo ľúbim a niektoré predstavenia, na ktorých som bola, naozaj stoja za zmienku, bola by škoda nevyužiť to. Takže zrejme viete o čo v nej bude kráčať. Ak nie, prvý článok vám to určite napovie.
Ešte nejaké novinky.. Hm. Spísali sme s kamoškou zoznam vecí, na ktorých musíme popracovať, ktoré musíme zlepšiť a ktoré obmedziť. Takže sa idem snažiť začať tým riadiť. Jednou z nich je aj viac sa učiť, pfuj. Takže idem na to.
Držte mi palce, aby mi to vydržalo čo najdlhšie.




Milujem túto pesničku. Ona je tak neskutočne úžasná, že to ani možné nie je. Srdcovka, velikánska srdcovka. A Matt je tam k sežrání. K Synystrovi sa snáď ani vyjadrovať nemusím, fúha. Fúha, fúha. Na konci ako sa otočí. To iba mne sa zdá také sexy? Asi. A jeho hra na gitare. Hej, som zaťažená na gitaristov, zistila som. Zaťažená na a7x. A vôbec mi to nevadí!