March 2011

Niečo... o ni(e)čom

31. march 2011 at 20:23 | Vans |  Zdrapy zo zápisníka
...alebo článok typu "aby sa nepovedalo"
Žijem. Teda zatiaľ. A práve v tejto chvíli sa mám veľmi dobre, pretože zajtra nám odpadá prvá aj posledná hodina :) Komu lepšie, že? Navyše, jednou z nich je dejepis, z ktorého by som písala vymeškanú písomku a ktorý úprimne nenávidím (najmä kvôli profesorke, no ale o tom by zainteresovaní vedeli rozprávať), plus národné dejiny ma fakt, ale fakt nebavia. No zabite ma.
A tak nejak si nažívam.

2. Kto je cvok

20. march 2011 at 11:41 | Vans |  Elizabeth Reinová
Dosť skoro pridávam ďalšiu, ale keďže je už dávno napísaná, povedala som si, prečo nie? A hlavne, musím s tým pohnúť, nech sa to konečne rozbehne :) Aj keď s ďalšou kapitolou som na tom mizerne a zrejme ešte aj chvíľu budem, pretože tento týždeň je hrozný, čo sa školy týka. Síce je pravda, že najčastejšie píšem práve vtedy, keď sa mám najviac učiť.
Moja múza je divná stvora, čo vám poviem.



Mŕtve duše

18. march 2011 at 22:37 | Vanity Fair |  Divadelné predstavenia mojimi očami
"Sedem najvyberajneších ľudí z toho mesta mi predá mŕtve duše, hoci všetci budú veľmi dobre vedieť, že ide o podvod!"

"Večera... Večera nebude?"
"Bohužiaľ, nemôžem slúžiť."

Hra na motívy slávneho románu Nikolaja Vasilieviča Gogoľa.

Perry Como - Catch a falling star

14. march 2011 at 23:11 | Vanity Fair |  Hudba
Na dobrú noc :) Pretože ja sa už pomaly poberám na spánok. Zajtra síce nie je škola (matury - a máme branné ale kto by sa naň sral?;) ), ale ja sa chcem trochu vyspať. Ešte si asi kuknem kúsok Partičky, ak stihnem a možno prečítam nejakú tú stránku z Vianočnej koledy. Inak som si tak uvedomila, že mám nejaký pomýlený mód :D Vianoce dávno za nami a ja som práve dopozerala Lásku nebeskú a pôjdem čítať spomínanú Vianočnú koledu. Nuž čo, niekedy mám chuť na Vianoce aj v auguste, toto je ešte prijateľné.
Takže dobrú noc.


A nechcem počuť žiadne kritiky na tento song, nato máte určený článok nižšie ;)

1. Elizabeth Reinová + info

10. march 2011 at 20:34 | Vanity Fair |  Elizabeth Reinová
Začala som s niečim celkom novým alebo inak povedané - múze nerozkážeš a ja tú svoju rozhodne nebudem odháňať, keď sa v poslednom čase zjavovala tak málo! Ďakujem ti múzička, že si opäť zavítala. A vnukla si mi dobrý nápad! Za čo ťa uctievam a hneď som rozhodla dať to na papier. Aj keď len wordovský, pre tentokrát :D Naozaj som po dllllhom čase dostala fakt slušný nápad (hovorím o nápade ľudia, nápade! to ešte neznamená, že sa mi moje spracovanie páči..ale to je druhá vec) na KAPITOLOVKU, ktorá by mohla mať aký-taký dej a pri dobrej vôli mojej múzy by mohla byť raz aj dokončená! Ale nebudeme predbiehať a zbytočne dávať prázdne sľuby. Čiže, chcem len povedať, že pri tejto poviedke by ma skutočne zaujímali vaše názory. Viete teda, kde nájdete políčko s komentárom, ďakujem :).

2.kapitola - Zubaté smrtky a fanatizmus

9. march 2011 at 22:23 | Vanity Fair |  Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Viete, ono je to naozaj krásny pocit, keď sa na vás každý vysere. Respektíve, aby som nepreháňala - každý, koho práve potrebujete. Vôbec nevyvolávam ako krava celý boží deň spolužiačke, aby mi vysvetlila jedno učivo z chémie, ktoré nechápem lebo som chýbala. Vôbec som je nehovorila, že jej budem volať. Vôbec sa na mňa nevysrala. Vôbec nechytám vražedné sklony, keď počujem ten pridrbaný debilný! hlas "Nula, deväť...... číslo je momentálne nedostupné. Zavolajte neskôr prosím!" Vôbec nie som vytočená!!! Ach a aby som náhodou nezabudla - ďalšia spolužiačka - napíšem jej a odrazu je offline :) Ešte lepšie! Ojój! Len do mňa! VYSERTE SA NA MŇA VŠETCI, čo budeme trocháriť.
No a moje stavy majú aj odôvodnenie - dnes písali z chémie a keďže zajtra máme chémiu tiež, je viac ako pravdepodobné, že tá stará rozkvasená ropucha by mi šmarila písomku, bezohľadu nato, že som týždeň chýbala a že som prvý deň po chorobe v škole. Klasika. Preto som sa rozhodla vyriešiť si to po svojom - idem na strojček. A nezaujímama to, že hneď po chorobe budem mať v slovníku ospravedlnenku od zubárky. Akokoľvek debilne to bude vyzerať a pôsobiť. Ale ja nehodlám dostať od tej svine 5 a potom sa na konci roka zmieriť s trojkou, pretože pri nej by som to už ťažko opravila viac. Takže takto nejak. A to je aj jeden z dôvodov, prečo toto uverejňujem. Potrebovala som sa vyventilovať, no nechcela som tomu venovať celý článok.
Fajn, prepáčte mi tento môj nervný príspevok, no skutočne som to musela zo seba dostať. A kde inde ako na mojom milovanom blogu?
Kapitolu som po sebe nečítala, takže sorry za prípadné chyby. Hm, a reálne uvažujem, že sa konečne vrátim k Novej etape, avšak najprv si musím dohnať všetky tie sračky v škole, čo som zameškala a dopísať milión päťsto písomiek, do ktorých sa medzičasom s istotou navalia ďalšie 2 milióny. Takže môžete to očakávať veľmi skoro.
Ach, ako ja milujem tú pridžubanú školu, poľutujte ma, a vlastne ani nemusíte, už to robím sama.


A good year

8. march 2011 at 14:24 | Vanity Fair |  Filmy a recenzie
Ono... v prvom rade je to dosť odveci, pretože si myslím, že prvý článok v tejto rubrike by mal patriť nejakému môjmu výsostne najobľúbenejšiemu filmu, minimálne :). Avšak ja namiesto toho píšem o niečom, čo som len 2 razy videla v telke, nemám to ani stiahnuté. Ale čo nie je, môže byť.
Proste... Ako vravím, tento film som videla náhodne v telke a páčil sa mi.
Mal myšlienku, krásnu hudbu a hlavne kvôli tej hudbe som sa doňho asi zamilovala. Proste nádherný soundtrack. Marc Streitenfeld podľa mňa odviedol kus dobrej práce. Dokonale to tam pasovalo.