2. Kto je cvok

20. march 2011 at 11:41 | Vans |  Elizabeth Reinová
Dosť skoro pridávam ďalšiu, ale keďže je už dávno napísaná, povedala som si, prečo nie? A hlavne, musím s tým pohnúť, nech sa to konečne rozbehne :) Aj keď s ďalšou kapitolou som na tom mizerne a zrejme ešte aj chvíľu budem, pretože tento týždeň je hrozný, čo sa školy týka. Síce je pravda, že najčastejšie píšem práve vtedy, keď sa mám najviac učiť.
Moja múza je divná stvora, čo vám poviem.



2.kapitola - Kto je cvok

,,Musím sa porozprávať s vašou dcérou."

,,Kto to je?"
,,Neviem, ale je to čudné, že sa tu tak odrazu zjavila, nie?"

Útržky slov, viet... ktoré nedávali nijaký zmysel. Počula som ich, videla som ich vyslovovať ľudí, ktorých som nepoznala. Zamračene som si urovnávala myšlienky a snažila som sa spracovať tento "sen" do nejakého súvislého celku, ktorý by dával aspoň aký-taký zmysel, no nešlo to. Akokoľvek veľmi som sa snažila, vôbec mi to nešlo.
Nechápala som, čo sa to stalo. Moje doterajšie...hm, volajme to vízie, mali aspoň reálny základ, no toto čo sa mi zjavovalo teraz som nedokázala pochopiť. Trhliny neboli to jediné, čo ich zmenilo. Boli jednoducho nereálne a neuskutočňovali sa. Možno som stratila ten čudesný dar či čo to vlastne bolo... Kto vie. Aj tak mi to bolo k ničomu, takže by ma to ani nemalo štvať.
A možno na mňa len zle pôsobil fakt, že moja najlepšia priateľka sa so mnou práve kvôli tomu prestala baviť. Asi by som jej mala zavolať a povedať, že to skončilo, nie? Zrejme by som u jej mamy aj tak nepochodila dobre.
Od nášho "rozlúčkového" telefonátu už prešli dva týždne. A práve od toho dňa sa mi zmenili sny. Stále sa opakovali tie isté vety, ktoré nedávali zmysel, niekedy sa k nim pridalo niečo nové, no v podstate to bolo stále o tom istom. Videla som starého muža, ako oznamoval mojej mame, že sa so mnou musí porozprávať... No v skutočnosti som ho nikdy nevidela. Zjavoval sa len v snoch. Čoraz častejšie. Mala som z toho zvláštny pocit a nikomu som to nepovedala. Komu aj? Už som nemala žiadnych kamarátov a po tejto trpkej udalosti som už viac ani nemala najmenšiu chuť niekomu vešať na nos moju "nenormálnosť". Ľudia už o mne mali mienku tak či tak. A mama? Tej som povedala, že to prestalo. Neviem, či mi na to skočila, no zrejme áno. A od toho dňa som už vraj zo sna nekričala, takže nemala najmenší dôvod upodozrievať ma.

,,Eliz, niekto ťa hľadá!" ozýval sa zdola hlas mojej mamy chvíľu nato, ako som začula zvonček. Sedela som vo svojej izbe pohrúžená do knihy, ktorú som teraz musela neochotne zavrieť a odložiť.
,,Elizabeth!" zakričala znovu mama.
,,Veď idem!" odvetila som rútiac sa dolu po schodoch. Kto by to len mohol byť? Žeby sa Diana predsa len rozhodla, že jej stojím aspoň za nejakú pozornosť? No keď som zbehla celkom dole a ocitla som sa tvárou v tvár prichodiacemu, zamrazilo ma. Táto osoba sa mi zdala povedomá, horšie bolo, že napriek tomu som ju nepoznala. Do šľaka! A ja som si naivne myslela, že tie vízie skončili. Bol to totiž ten starý muž, ktorého som vo sne videla nespočetnekrát. O tom som nepochybovala ani chvíľu, pri pohľade na jeho polmesiačikovité okuliare a dlhú bradu, som si bola viac ako istá, že to je on.
,,Zdravím ťa, Elizabeth," usmial sa mňa dobrosrdečne spoza tých jeho okuliarov. Ja som naňho ďalej mlčky civela. Čo odo mňa môže tento starec chcieť?
,,Musím sa porozprávať s vašou dcérou." otočil sa smerom k mame.
,,Musím sa porozprávať s vašou dcérou." Celkom jasne sa mi pred očami mihol môj sen. Presne toto tam bolo, do bodky! Vyľakalo ma to a prekvapilo zároveň, neverila som, že by sa to mohlo skutočne stať.
Mama sa netvárila príliš nadšene a tak muž ešte dodal: ,,Nebojte sa, bude to len chvíľka," ubezpečil ju pokojne. Mama na mňa spýtavo pozrela. Nuž, čo som mala robiť? Váhavo som pokrčila plecami.
,,Prejdime teda do vašej utešenej obývačky," navrhol muž, pri pohľade na môj zmätený výraz. Bola som v miernom šoku z toho, že sa sám pozval do našej obývačky a ešte viac ma vyviedlo z miery to, že mama absolútne nenamietala. Mlčky sme prešli do obývačky a usadili sme sa, mama s nami nešla.
,,Och, popritom všetkom som sa ti zabudol predstaviť!" zvolal, pohoršený sám nad sebou.
,,Dovoľ aby som to odčinil. Som Albus Dumbledore."
,,Ja som-"
,,Ja viem veľmi dobre kto si, Elizabeth," skočil mi do reči. Nikdy som si nemyslela, že skočiť do reči sa dá aj taktne, no tento človek to práve dokázal. A vôbec, vyžarovala z neho akási prirodzená autorita.
,,A čo odo mňa chcete?" Spomínala som tu pred malou chvíľou taktnosť? On sa na mojej drzej otázke len pousmial a vyzeral, akoby niečo takéto čakal.
,,Nuž, ja ti to teda poviem narovinu. Elizabeth Reinová, ty si čarodejnica."
,,Ja? Nebuďte smiešny," tieto slová mi vyleteli z úst skôr, ako som si to vôbec stihla uvedomiť. Ako som si stihla uvedomiť fakt, že aj toto sa mi už snívalo. Preboha, veď som povedala presne to isté, čo v tom sne!
Dumbledore na mňa so záujmom hľadel. ,,Neprekvapuje ťa, že som práve vyslovil slovo čarodejnica, ale prekvapuje ťa, že by si ňou mala byť práve ty?"
,,No, ja.. teda... vysvetlite mi, prečo si zo mňa uťahujete."
,,Neuťahujem si z teba. Som riaditeľ Rokfortskej strednej školy. A ty tam bezpodmienečne patríš."
,,Toto je naozaj nevydarený žart. Mohli by ste-"
,,Elizabeth, mohla by si ma brať trochu vážne. Viem, že sa ti to zdá trochu nereálne, ale skús tomu veriť." Keby len trochu nereálne! Celkom, nespochybniteľne nereálne!
,,Prečo by som to robila?" Kedy už konečne ukončí túto frašku? Nie je to vôbec vtipné, ani nič podobné. Chcela si mama zo mňa vystreliť? Rozprávala som zo sna? Ale ako by vedela, ako ten muž vyzeral?
,,Aj keď len zo zvedavosti, čo ťa vo svete čarodejníkov čaká." Toto je až príliš pritiahnuté za vlasy. Nuž ale dobre, budem s ním teda hrať to divadlo.
,,Dajme tomu, že by som sa pokúsila. A čo teraz?"
,,Teraz ti, ak dovolíš, položím zopár otázok a bol by som rád, keby si na ne odpovedala pravdivo," začal a uprel na mňa hĺbavý pohľad.
,,Mám snáď na výber?" vzdychla som si. Samozrejme, že som mala na výber.
,,Určite ťa v poslednom čase niečo prekvapilo, nemám pravdu?"
,,Čo tým myslíte?" spýtala som sa nechápavo. Áno, prekvapilo a to veľa vecí. Jednou z nich bola aj jeho návšteva a potom ďalšie okolnosti, ako napríklad, že sa na mňa vykašľala najlepšia kamarátka, ale snáď len nečaká, že mu to budem vešať na nos?
,,Myslím tým, že si v sebe objavila niečo zvláštne, nejakú schopnosť, ktorou väčšinou iní ľudia neoplývajú."
Prepána, ako sa len dozvedel o mojich snoch?! Čo teraz? Možno ma chce odviezť do blázninca! Čo ak ho zavolala mama alebo niekto iný? Adeptov by bolo dosť..
,,Nie som blázon," namietla som okamžite.
,,To ti nikto ani nevraví."
,,Tak to by ste sa čudovali..." zamrmlala som opäť skôr ako som si to stihla premyslieť. Do šľaka! Vôbec si nedávam pozor na jazyk.
Obočie mu vyletelo o niečo vyššie. ,,Ľudia ťa považujú za blázna?"
,,Áno. Chcete sa k nim pridať? Alebo ste ma rovno prišli vziať do blázninca? Potom neviem načo tu strácame čas tými stupídnymi otázkami!" vyštekla som. Bola som si vedomá, že tento rozhovor z mojej strany už dávno stratil akúkoľvek známku slušnej spoločenskej etiky. No v tejto chvíli to bolo to posledné, čo by ma trápilo.
,,Uisťujem ťa, že som ťa neprišiel zobrať do blázninca, ani si o tebe nebudem myslieť, že si blázon, čokoľvek mi povieš, čokoľvek iných na tebe tak poburuje," vyhlásil pokojne a nespúšťal zo mňa zrak. Mám mu to povedať? Skutočne mu to mám povedať? Naozaj nevyzeral, že by si zo mňa robil žarty. Váhala som a asi si to aj všimol.
,,Občas sa mi... snívajú veci, ktoré sa potom stanú," vysúkala som zo seba napokon.
Zamyslene na mňa hľadel a prikývol, vôbec sa nad tým nepozastavil, nezačal prekvapene otvárať ústa ani nemávol rukou nad tým, aká je to sprostosť. Prvýkrát som videla niekoho reagovať nato takto.
,,Takže si vedela, že prídem?"
,,Áno, teda... videla som vás, ako vravíte mame, že sa so mnou musíte porozprávať. Len to. Opakovalo sa mi to už asi dva týždne."
,,Hm... Zaujímavé," zatiahol a tváril sa, akoby ho to naozaj zaujalo. Nezdalo sa, že by to hral.
,,Ale čo to má spoločné s vami? S tou vašou školou?"
,,Všetko sa dozvieš včas. Teraz musíme doriešiť dôležitejšie veci. Je pravda, že ja o tvojich schopnostiach nepochybujem, na ministerstve však budú chcieť nejaký dôkaz... A obávam sa, že tvoja schopnosť, o ktorej sme sa práve bavili im stačiť nebude. Preto, drahá Elizabeth, ti musím položiť ešte nejakú tú otravnú otázku."
Vôbec som nechápala o čom to hovorí. Aké ministerstvo? Čo im má stačiť?
,,Elizabeth, stalo sa niekedy niečo, čo si si nevedela racionálne vysvetliť?"
,,No hej, takých vecí je dosť. Napríklad minule, keď nám Crox dal písomku z dejepis-"
,,Nie, nemám na mysli niečo takéto. Chcem vedieť, či sa nestalo niečo nadpozemské, niečo... zvláštne?" nabádal ma opatrne. Vycivene som naňho pozrela. No ale toto je moc.
,,Nie, nič také," odpovedala som pohotovo. Fakt sa ma tu niekto snaží dostať do blázninca?
,,Zvláštne, naozaj zvláštne... Ale ja verím tomu, že ty si čarodejnica. Možno si si to nevšimla, popri tvojich víziách o budúcnosti sa ti niečo také možno nezdalo čudné," pokračoval, akoby sa rozprával viac-menej sám so sebou. Vôbec som nechápala o čo mu ide.
,,Elizabeth Reinová, dovoľ, aby som ťa odviedol-"
,,Nie!" skríkla som okamžite a vyskočila som na rovné nohy. Nedostanú ma to cvokárne! V tej chvíli sa ozvala rana rozbíjajúcej sa vázy. Obaja sme sa otočili smerom k tomu zvuku. Na druhej strane obývačky ležala na zemi roztrieštená váza, ktorá musela nejakým spôsobom padnúť zo stolíka. Rozbehla som sa smerom k nej, že to upracem.
,,Výborne," počula som sa sebou spokojný Dumbledorov hlas.
,,Čože?" otočila som sa k nemu.
,,Práve si mi dokonale dokázala, že sa v tebe skutočne niečo skrýva," usmieval sa na mňa tým jeho zvláštnym úsmevom. Začínala som nadobúdať pocit, že on neprišiel zobrať do blázninca mňa, on z neho totiž s najväčšou pravdepodobnosťou ušiel.
,,A teraz dovoľ, aby som ťa odviedol do Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Tam, kam patríš."


 


Comments

1 lucken hricken lucken hricken | Web | 22. march 2011 at 15:20 | React

otázka na mojom blogu, prosím pozri si ju :( prepač za oznam...ale som zúfala

2 Muffina Muffina | Web | 9. april 2011 at 18:02 | React

Zhltla som to! :) dalšiu,dalšiu :D

3 Sima Sima | Web | 20. april 2011 at 21:10 | React

geniálna kapitola, dúfam, že ďalšiu pridáš čoskoro ano??? :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama