2.kapitola - Zubaté smrtky a fanatizmus

9. march 2011 at 22:23 | Vanity Fair |  Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Viete, ono je to naozaj krásny pocit, keď sa na vás každý vysere. Respektíve, aby som nepreháňala - každý, koho práve potrebujete. Vôbec nevyvolávam ako krava celý boží deň spolužiačke, aby mi vysvetlila jedno učivo z chémie, ktoré nechápem lebo som chýbala. Vôbec som je nehovorila, že jej budem volať. Vôbec sa na mňa nevysrala. Vôbec nechytám vražedné sklony, keď počujem ten pridrbaný debilný! hlas "Nula, deväť...... číslo je momentálne nedostupné. Zavolajte neskôr prosím!" Vôbec nie som vytočená!!! Ach a aby som náhodou nezabudla - ďalšia spolužiačka - napíšem jej a odrazu je offline :) Ešte lepšie! Ojój! Len do mňa! VYSERTE SA NA MŇA VŠETCI, čo budeme trocháriť.
No a moje stavy majú aj odôvodnenie - dnes písali z chémie a keďže zajtra máme chémiu tiež, je viac ako pravdepodobné, že tá stará rozkvasená ropucha by mi šmarila písomku, bezohľadu nato, že som týždeň chýbala a že som prvý deň po chorobe v škole. Klasika. Preto som sa rozhodla vyriešiť si to po svojom - idem na strojček. A nezaujímama to, že hneď po chorobe budem mať v slovníku ospravedlnenku od zubárky. Akokoľvek debilne to bude vyzerať a pôsobiť. Ale ja nehodlám dostať od tej svine 5 a potom sa na konci roka zmieriť s trojkou, pretože pri nej by som to už ťažko opravila viac. Takže takto nejak. A to je aj jeden z dôvodov, prečo toto uverejňujem. Potrebovala som sa vyventilovať, no nechcela som tomu venovať celý článok.
Fajn, prepáčte mi tento môj nervný príspevok, no skutočne som to musela zo seba dostať. A kde inde ako na mojom milovanom blogu?
Kapitolu som po sebe nečítala, takže sorry za prípadné chyby. Hm, a reálne uvažujem, že sa konečne vrátim k Novej etape, avšak najprv si musím dohnať všetky tie sračky v škole, čo som zameškala a dopísať milión päťsto písomiek, do ktorých sa medzičasom s istotou navalia ďalšie 2 milióny. Takže môžete to očakávať veľmi skoro.
Ach, ako ja milujem tú pridžubanú školu, poľutujte ma, a vlastne ani nemusíte, už to robím sama.


~°~
,,Uhni, ty vypasený brav, nevidím!" Áno, aj toto bol jeden zo "slušných" spôsobov Petrinho vyjadrovania. Avšak mám pocit, že sa už našlo len málo jedincov, ktorých by to ešte dokázalo prekvapiť. "Tučný brav" alebo chlapec, ktorý bol tak trochu viac pri sebe, na ňu len vrhol otrávený pohľad a trochu sa posunul. Kútikom oka som si všimla Elenu, ktorá naňho hádzala ospravedlňujúce pohľady, avšak tak, aby si to Petra nevšimla. Ach, svätá Elena. Vždy sa ju snažila vytiahnuť zo šlamastiky a vždy za to dostala len hubovú polievku, pretože podľa Petry je vraj len príliš "slušná a morálna".
,,Slečna svätica, videla som ťa," zamrmlala Petra a ani sa neunúvala odtrhnúť pohľad od hracej plochy, na ktorej sa vlastne nič nedialo, keďže zápas ešte nezačal. No Petra nebola ochotná nechať si ujsť ani len sekundu. ,,Héj, ty mastná riť, koľkokrát ti mám opakovať, že nevidím?!"
,,Sklidni hormón, ešte to ani nezačalo!" odvetil jej tak trochu piskľavým hlasom "tučný brav" či "mastná riť", ktorý si dnes zrejme vybral naozaj zlé miesto na sedenie.
,,Ty do koho vyskakuješ?!"
,,Hej, drsňačka, naozaj by si sa mohla trochu upokojiť," zasiahla som vo chvíli, keď sa to zdalo dosť aj mne.
,,Ohohó, takže zo slečinky sa nám stáva tiež svätica? Viete čo, už ma serete. Je to s vami na nevydržanie."
,,Aj my ťa máme rady," odvetila som jej s úsmevom a potom som pokračovala, ,,ale nechci ma vytočiť, dosť čo tu vôbec sedím, už len to je úspech. Tak si dávaj bacha, nemám náladu na tvoje útočné nálady."
Petra na mňa chvíľu neveriacky civela, až som mala pocit, že som to trochu prehnala. Potom ma však silno štuchla a neveriacky sa zasmiala. ,,Takto sa mi to páči!" A následne nato pozrela na Elenu spôsobom, akože "máš sa ešte čo učiť". Mlčky som pokrútila hlavou a pozrela som na displej mobilu, sedeli sme tam už 10 minút.
,,Začne to vôbec niekedy?" spýtala som sa ironicky. Práve v tej chvíli sa ozval hlas komentátora, ktorý oznamoval, že zápas sa začína. Pre pána.
,,Zubatééééé smrtkyyyyyyyyy!" zahučala odrazu Petra tak, že mi až zaľahlo v ušiach.
,,Preplo ti?!"
,,Tam sú!!! Nevidíš?!"
,,Kto?"
,,Zubaté smrtky, preboha!"
,,Žiadne smrtky tu nevidím, Peťa," odvetila jej Elena a pozrela na ňu s pohľadom plným obáv o jej duševné zdravie.
,,To má z toho životného štýlu. Už si po ňu idú. A dokonca je ich niekoľko. Pána, nikdy som si nemyslela, že je ich viac," odpovedala som Elene a tiež som na Petru uprela ustarostený pohľad. ,,Peťa, v pohode. To ustojíme."
,,Ach, vy kravy. Zubaté smrtky. Tam!" prekrútila podráždene očami a ukázala priamo na hraciu plochu. Už sa pomaly zapĺňala hokejistami, ktorí sa ležérne premávali po ľade.
,,Asi si myslí, že oni sú tie smrtky," zašepkala mi Elene vystrašene. ,,Mali by sme niečo podniknúť, lebo jej úplne preskakuje," šepla mi a kútikom oka pozrela na Petru, ktorá nespúšťala nadšený pohľad z ľadu.
,,Retardy! Sa pozrite na ľad!"
,,Veď práve to, že sa pozeráme a žiadne-..."
,,Baš, fakt sú tam smrtky."
,,Čo?.." Uprene som sa zadívala na ľad a až po chvíli mi to došlo, keď som na jednom z dresov uvidela niečo, čo sa nápadne ponášalo na vyobrazenie smrtky.
,,Ty kokos. Debilnejší názov si dať nemohli?"
,,Je pre nich výstižný. A ty nepapuľuj, nerozumieš tomu," okamžite ma uzemnila Petra. Zjavne bola naštvaná, ako sme si z nej robili pred chvíľkou srandu.
Civela som na postavičky pohybujúce sa po ľade, dosť nezaujato, v podstate som ani nevnímala čo sa tam deje. Puk lietal z jednej strany na druhú, ľudia šialene výskali, skandovali, hulákali (táto časť sa týkala špeciálne Petry), občas zazneli smutné reakcie, keď sa niekomu nepodarilo skórovať a toto sa opakovalo celý čas. Hm, fakt zábava. Mňa niekedy tento šport bavil? To naozaj? Sedela som ako kôpka nešťastia, až kým ma z myšlienok nevytrhol až priveľmi hlučný rev všetkých naokolo.
,,Vyhrali! Vyhrali!!!!!!!!!! Zubaté smrtky vyhrali!!!!!!!" vrieskala mi Petra oduševnene do ucha a ja som sa snažila tváriť aspoň trochu zainteresovane. ,,Videla si ten Wrightov triumf na konci?! Ty voleeeee."
,,Jasné, videla." Nadšene som prikývla, keď ma naradostene objala. Nie, ľudia, nevidela som nijaký triumf, dokonca ani nijaký koniec. Asi som dosť otrasná kamoška. Ale čo už. Nepočula som polovicu z toho, čo mi vlastne Petra zjapala rovno do tváre. Konečne som sa mohla nadýchnuť, keď ma Petra pustila zo svojho oduševneného objatia (a príliš silného, podotýkam) a otočila sa s Elene. Celé toto šialenstvo bolo akosi mimo mňa. Cítila som sa, akoby som bola v nejakej bubline a všetko toto, čo sa tu dialo, sa ma nijako nedotýkalo. Bol to naozaj zvláštny pocit.
,,Barbora! Poď rýchlo so mnou, musím stihnúť Smrtky!"
,,Čože? Ale ja.. Nech ide Elena."
,,Elena išla za Mirou, no tak Baša!"
,,Ach, no dobre." Pristala som napokon a spolu s euforickou Petrou sme bežali dole smerom ku šatniam. Aj keď naozaj netuším, prečo z toho robila také haló, veď to boli len nejakí vysokoškolskí hráči, nič extra...
,,Áaaaah! To je Swan!" zrúkla Petra, div neodpadla. Už som naozaj čakala len nato, kedy sa tu skláti. Ty kokos, nevedela som, že je tak posadnutá hokejom. Povedala mi, že ho má rada. Nepovedala mi, že je šialená fanatička.
,,Musím si vypýtať podpis. Pre boha. Počkaj ma tu!" Zhúkla a už jej nebolo. Neveriacky som za ňou pozrela. Hm, super. Ďakujem teda. Oprela som sa znudene o stenu a čakala som. Odrazu sa zo šatne vyrútilo niekoľko chalanov, zjavne si ma nevšimli, lebo živo debatovali o priebehu zápasu. Do riti! Čo teraz? Kúsok odo mňa som zbadala veľkú otvorenú skrinku. Bez rozmýšľania som do nej vbehla a privrela som zvnútra dvere. Skvelé. Cez malú štrbinku som videla von.
,,Hej Deny, dobre si to zaklincoval," zvolal jeden z chalanov. ,,Musíme to dnes osláviť," zakričal naňho druhý.
,,Snažil som sa. Jasná vec, len si vezmem veci."
A odrazu som len začula približujúce sa kroky. Do riti, to snáď nie!!! Svetlo zo štrbinky zmizlo a o chvíľu ma ožiarilo, keď sa dvere na skrini predo mnou otvorili.
 


Comments

1 anonymkka anonymkka | 10. march 2011 at 20:57 | React

ja proste milujem tuto poviedku =D tato cast je super,, tesim sa na dalsiu

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama