April 2011

4.kapitola - Malé klamstvá

30. april 2011 at 15:35 | Vanity Fair |  Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Nechcela som to zverejniť, ale... reku, keď som to tu už začala zverejňovať, tak to dokončím. Aspoň niečo. A potom už nič takéto písať nebudem. (!)
Mám čudnú chvíľku, kedy sa mi absolútne nepáči všetko, čo som kedy napísala. Až taká čudná nie je, však?
Ale o tom som nechcela.
Nenormálne som mimo z toho HP trailera. Je jedno, koľkokrát ho pozerám, vždy mám zimomriavky. Zaslúžil by si samostatný článok a ja viem, že by to nezostalo len pri komentovaní trailera... čiže, možno ho napíšem neskôr, nebude aktuálny ale bude tam veľa o tom, ako táto séria kníh (jasné, patria k tomu aj filmy) ovplyvnila môj život. Pretože ona ho naozaj ovplyvnila. Ale o tom teda neskôr.
Pozerali ste včera hokej? Ja, pochopiteľne, áno. A zažívala som neskutočné nervy, určite sa mi kvôli tomu na hlave objaví ďalší šedivý vlas. Možno ja dva. Ale dali to!
Mimochodom, ak by vás to zaujímalo, dala som tú prezentáciu na jedna! Uf, som bola vyklepaná, no hlavné je, že už mám po tom.

I speak fluent sarcasm

26. april 2011 at 20:40 | Vanity Fair |  Zdrapy zo zápisníka
Ahojte!
Tak ma napadlo, začala som už niekedy článok pozdravom? Nie? Tak, všetko raz musí prísť (v preklade - trepem, nevedela som, ako začať, tak som to musela nejako uhrať... a stále uhrávam. ou). A vopred chcem ospravedlniť opakujúce sa slová a nepremyslený článok, no píšem čo ma napadne. Jop.
Dnes je ale krásny deň, že? Končia prázdniny, zajtra škola, je večer, ja nemám nič hotové...ach. Klasička. Normálne mi to začalo chýbať, počas tých dlhých prázdninových dní. Nie, vážení, nepotratila som rozum. Stačí si prečítať nadpišťok (už ani neviem kto to používa, v každom prídpade - je to drsné!) a všetko sa tým vysvetlí. Oh, áno.
Áno, áno, áno. Tešíme sa. Že mám pravdu?
Ale v pohodé, prežijeme.
A že tento článok postráda akúkoľvek pointu?

Zmarená šanca

23. april 2011 at 16:57 | Vanity Fair |  Jednorázovky
Hej, pomerne rýchlo to tu pribúda. No, rada by som vedela, čo si o tom myslíte. Totiž, ono sa mi to sčasti páči a sčasti aj nie :D Ten koniec... je taký, že mohol byť aj inak napísaný. Pôvodne aj mal byť. A nakoniec to ostalo u tohto. Musela som to tak čudesne sekať, inak by z toho vznikla kapitolovka ako vyšitá. Čo by v podstate mohlo byť aj fajn, ale bolo to písané v zámere vytvoriť z toho jednorázovku. Takže preto. Čítala som to po sebe len raz.
Veľmi ma zaujímajú vaše názory, takže sa prosím vyjadrite. Ďakujem.
Ja idem dopísať niektorú kapitolu, možno aj obe. Treba využiť, keď sa múza ukáže.
A samozrejme veselú Veľkú Noc, ak sa tu pre zmenu zase neukážem ja.
Zabudla som dodať dosť dôležitú informáciu :D Je to hp fanfiction. (:

After Forever - Energize me

23. april 2011 at 1:38 | Vanity Fair |  Hudba
Nuž, dosť dlho som sa neozvala a už by bolo vážne na čase. Tak sa to snažím aspoň trochu odčiniť pridaním hudby + nejaké tie kecy k tomu. A zrejme po zverejnení tohto článku pôjdem spať, už som totiž dosť dlho takto neponocovala, tak nemám výdrž :D. Smutné. Asi o dvanástej som dočítala Džínsový denník 2. A akože, vzhľadom na to, že som vedela ako sa to skončí, ma ten koniec trošku nudil. Také... No príliš happyend na môj vkus. Ale o tom možno niekedy v recenzii, ak vôbec :D Teším sa, že Paula skončila s tým, s kým skončila :P I keď ja by som to napísala trochu inak. No, budem sa mať ešte šancu realizovať :D.


3.kapitola - Náhody a nehody

8. april 2011 at 23:41 | Vanity Fair |  Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Viem, že to nikto nečíta, ale ja to tu proste budem zverejňovať, takisto ako budem zverejňovať aj tú druhú poviedku, potom aj tú ďalšiu a do toho ešte nejaké jednorázovky koľko sa mi len zachce. A tak.

Idem spať, pretože ráno vstávam a idem roznášať letáky. Inak nemám nové nič, len som sa stala Oriflame poradcom (:D), trávim menej času na počítači (niektoré dni vôbec, iba cez mobil kuknem :) som na seba hrdá!), viac spím (keď sa podarí), viac sa učím (nič svetoborné to však nie je), čakám kým nejaký pako vráti už konečne do knižnice Džínsový denník 2 (lebo všetky sú požičané!), som spokojnejšia a rozhodla zmeniť ešte niekoľko vecí, ktoré tu však spomínať nebudem. Keď sa na to teraz tak pozerám, je toho v celku dosť.
Ale podrobnejšie (možno) niekedy inokedy.

Au revoir!