3.kapitola - Náhody a nehody

8. april 2011 at 23:41 | Vanity Fair |  Medzi dvoma mlynskými kameňmi
Viem, že to nikto nečíta, ale ja to tu proste budem zverejňovať, takisto ako budem zverejňovať aj tú druhú poviedku, potom aj tú ďalšiu a do toho ešte nejaké jednorázovky koľko sa mi len zachce. A tak.

Idem spať, pretože ráno vstávam a idem roznášať letáky. Inak nemám nové nič, len som sa stala Oriflame poradcom (:D), trávim menej času na počítači (niektoré dni vôbec, iba cez mobil kuknem :) som na seba hrdá!), viac spím (keď sa podarí), viac sa učím (nič svetoborné to však nie je), čakám kým nejaký pako vráti už konečne do knižnice Džínsový denník 2 (lebo všetky sú požičané!), som spokojnejšia a rozhodla zmeniť ešte niekoľko vecí, ktoré tu však spomínať nebudem. Keď sa na to teraz tak pozerám, je toho v celku dosť.
Ale podrobnejšie (možno) niekedy inokedy.

Au revoir!



~°~

,,Ech. Ahoj?"
Pootvorila som oči a uvedomila som si ako čudne skrútená tam napoly čupím, napoly stojím. Cítila som, ako sa mi do tváre hrnie červeň. Toto bola naozaj trápna situácia, aj to bolo myslím neveľmi výstižné pre túto pohromu.
,,Ehmm... Čáu!" vyjachtala som a pomaly som sa v skrini nenápadne narovnávala, chcela som sa prepadnúť po zem, okamžite. Poriadne som nevidela, kto to predomnou vlastne stojí, jednak som bola ešte trochu oslepená a jedna som sa hanbila tomu niekomu pozrieť do očí.
,,Čo to tu stváraš?" spýtal sa ten chalan a ja som si až potom uvedomila, že takmer všetci ostatní sa zatiaľ stihli nahrnúť zaňho a majú z toho náramne vtipné divadlo. No tak to teda nie.
Narovnala som sa v plnej svojej výške a sebavedomo som vykročila zo skrine. Povzbudzovala som sa myšlienkou, že viac strápiť sa už aj tak nedá.
,,Ja tu... vykonávam... údržbu," povedala som sa skúmavo som si začala prezerať skriňu. Mýlila som sa, práve som to dokázala.
,,Údržbu?" spýtal sa jeden a odpovedal mu hlasný rehot všetkých naokolo. Na hokej ma už nikdy nikto nedostane. Otvorila a zatvorila som dvierka skrine, ktoré hlasito zavŕzgali. ,,Sú v zlom stave," povedala som skusmo a poklopkala som po skrini.
Všetci sa išli popučiť od smiechu, ja som tam stála a tvárila som sa, že prevádzam údržbu skrine. Ako som sa cítila, snáď ani opisovať nemusím. Najväčší trapas v mojom živote, a to som ich už teda zažila dosť.
,,Čo sa tu deje?" zakričal niekto z druhej strany miestnosti, zdalo sa mi, že ten hlas odniekiaľ poznám. Zrejme mi už šibalo.
,,Den, poď sa pozrieť. Máme tu údržbárku skríň." Hnusne som sa na toho chalana pozrela.
,,Čože? Údrž-..." začal ten niekto, no nedokončil vetu. Stál priamo predomnou a hľadel na mňa ako na zjavenie. Takto na mňa civel niekoľko sekúnd až mi to začalo byť nepríjemné. Snáď som niekde špinavá? Alebo mám niečo na nose? To by si všimli aj ostatní... A smiali by sa. Nie, v tomto bude niečo iné.
,,Baška?" Čože? Odkiaľ vie ako sa volám? Do riti, moja skrytá identita bola odhalená.
,,Eh?" pozerala som naňho nechápavo, nevedela som, čo povedať.
,,Čo tu robíš?" spýtal sa a v tom, scénku ako vo filme, prerušil chalan, ktorý ma našiel v skrini. ,,Prevádza tu údržbu skríň." Mlčky som prikývla.
,,Presne tak. No údržba je už hotová, tak ja idem..." zamrmlala som a rýchlo som sa začala predierať pomedzi všetkých tých chalanov. Nie, nie som šibnutá, ak ste si to práve pomysleli. Docvaklo mi, že ten, ktorý ma spoznal bol Daniel Wright, môj bývalý frajer, stará story. Akosi nevedomky mi to docvaklo už vo chvíli, keď som počula jeho hlas. Ale čo čakal? Že sa mu vrhnem do náručia? Nie, nie, nie. Musím vypadnúť.
,,Hej, počkaj!" Počula som, ako na mňa volá a niekto si ešte nedokázal odpustiť poznámku, či budem údržbu skríň vykonávať pravidelne. Všetko som vytrvalo ignorovala, mojím jediným cieľom bolo dostať sa odtiaľto čo najskôr preč.
Deny. Ako sa len zmenil. Vlastne, povedzme si to na rovinu. Nebyť toho, že by niečo povedal, ani by som ho nespoznala. Bol úplne iný. Zdal sa mi ešte vyšší, napriek tomu, že nikdy nepatril k tým nízkym jedincom. Mal iné vlasy, črty tváre mu ešte viac zmužneli. A spoznal ma. Ja som si naivne myslela, že som sa zmenila. Zrejme nie dostatočne. Bol to vôbec on? Veď vôbec nevyzeral ako on. Zhoda mien sa stáva. Okrem toho povedali "Den" nie Deny. A že ma poznal... no mohol sa to nejalo dozvedieť. Možno som sa predstavila, veď som bola celá nejaká čudná. Bežala som, nevediac kam, keď som sa odrazu s niekým zrazila tak, až ma hodilo na zem.
,,Do riti! Dávaj pozor!! Barobra? To si ty? Kde si? Celý čas ťa tu hľadám!" začula som Petrin naštvaný hlas, keď som si šúchala boľavý zadok.
,,Bola som..eh-"
,,No to je jedno! Mám podpis! Chápeš?!"
,,Wow, super. Gratulujem," snažila som sa, aby to vyznelo čo najpresvedčivejšie, no boľavý zadok a nedávna udalosť mi k tomu vôbec nepomáhali.
,,Vypýtala som aj pre teba, síce viem, že ťa to nezaujíma. Uvidíš, raz mi budeš ďakovať!"
,,Mh, ďakujem," zamrmlala som sa pomaly som sa zviechala zo zeme. ,,Kde je Elena?"
,,Čaká nás vonku. Pozri - Pre Bašku Deny."
Už som konečne stála na nohách a mala som pocit, že je to v suchu, no keď mi toto zahlásila, mala som čo robiť, aby som opäť nepadla na riť. ,,Čože?"
,,Ach, ty ťava! Vypýtala som ti podpis od Wrighta! Je najlepší z tímu, dovolím si tvrdiť."
,,Ukáž to sem!" zhúkla som na ňu a takmer to ten spomínaný podpis roztrhla, ako som sa za ním horlivo vrhla. Skutočne, stálo to tam čierne na bielom. Pre Bašku Deny. Jeho písmo. Bol to on, preboha. Bol to on!!!
,,Vidíš! Ja som vedela, že nakoniec ti dopne, čo som pre teba spravila!" víťazoslávne zvolala Petra, očividne si úplne zle vysvetlila moje správanie. Veď to bolo v skutku pochopiteľné. No mne to bolo jedno, nemala som čas na vysvetľovanie.
,,Keby si chcela, môžeme ho ešte zastihnúť..."
,,Nie!!!" zhúkla som až príliš oduševnene.
,,Veď... Dobre, pokoj."
,,Ja len, že... už poďme. Elena čaká," snažila som sa to nejako zachrániť. Petra našťastie nemala takú super pozorovaciu schopnosť ako Elena, takže som bola aspoň zatiaľ v suchu.

,,Elenaaaaa, Elena neuveríš čo sa mi podarilo!"
,,Hm, nechaj ma hádať. Prizabila si niekoho?"
,,Mám podpisy! Ale pre teba už nezvýšilo, prepáč. Akurát na tvojom mu prestalo písať pero, mám ho síce tu ale..." rozpačito jej ukázala "podpis", ,,a ja som pero nemala, takže..." Pozrela som na ten papier. Vyzeralo to ako čarbanec a boli tam sotva dve písmená. Vážne úbohé.
,,Oh, ďakujem ti, veď to je úplne super!" zvolala nadšene Elena. Obdivovala som ju, ako sa dokázala tešiť aj z takej maličkosti. Respektíve teraz takmer z ničoho.
,,Aj tak nechápem, Pet, prečo si z nich taká namäkko. Veď sú to len nejakí vysok-..."
,,Okamžite sklapni! Neopováž sa to dopovedať! Toto môžeš hovoriť o "hokejistoch" na našej škole, ibaže oni... To je celkom iná liga! Sú z hokejovej školy a majú veľký talent. Tam sa nedostane len tak hocikto!..."
,,Pokiaľ nemá zazobaných rodičov," prerušila som ju, no ona si ma vôbec nevšímala a pokračovala: ,,...a väčšina z nich má potenciál dotiahnuť to ďaleko, dokonca na majstrovstvá!"
Vzdychla som si. Nemalo viac zmysel sa s ňou hádať. Fajn, nech si má tých svojich hokejistov, mne viac nebolo treba. Mala som po nálade, netuším z akého dôvodu, no cestou k intráku som sa len mračila.
 


Comments

1 anonymkka anonymkka | 11. april 2011 at 14:39 | React

to bolo cudne s tym denym. ako zdrhla aj celkovo ale som zvedava ako sa to dalej vyvinie =)

2 Muffina Muffina | Web | 17. april 2011 at 10:32 | React

ďalšia kapitola by neurazila :D

3 Harlow Harlow | Web | 17. april 2011 at 14:22 | React

Ja chcem už ďalšiu ďalšiu čááásť! :D prepááána nenechávaj nás čakať :P

4 Foxie Foxie | Web | 23. april 2011 at 21:02 | React

:D :D  Džízs, tak som sa smiala celú kapču! Údržba skriniek... No téda. So mnou seklo...
A chcem ďalšiu! A s aprílovým dátumom to nič nemá! ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement