na Blog.cz

Nechcela som to zverejniť, ale... reku, keď som to tu už začala zverejňovať, tak to dokončím. Aspoň niečo. A potom už nič takéto písať nebudem. (!)

Mám čudnú chvíľku, kedy sa mi absolútne nepáči všetko, čo som kedy napísala. Až taká čudná nie je, však?

Ale o tom som nechcela.

Nenormálne som mimo z toho HP trailera. Je jedno, koľkokrát ho pozerám, vždy mám zimomriavky. Zaslúžil by si samostatný článok a ja viem, že by to nezostalo len pri komentovaní trailera... čiže, možno ho napíšem neskôr, nebude aktuálny ale bude tam veľa o tom, ako táto séria kníh (jasné, patria k tomu aj filmy) ovplyvnila môj život. Pretože ona ho naozaj ovplyvnila. Ale o tom teda neskôr.

Pozerali ste včera hokej? Ja, pochopiteľne, áno. A zažívala som neskutočné nervy, určite sa mi kvôli tomu na hlave objaví ďalší šedivý vlas. Možno ja dva. Ale dali to!

Mimochodom, ak by vás to zaujímalo, dala som tú prezentáciu na jedna! Uf, som bola vyklepaná, no hlavné je, že už mám po tom.

,,Kedy konečne prídeš? Musím s tebou hovoriť."

,,Neviem, teraz je skúškové obdobie, mala by som sa učiť..."

,,Dena, myslím to vážne. Potrebujem s tebou hovoriť!"

,,Veď ja sa posnažím. Eh. Musím končiť. Ahoj."

,,Denisa!"

Z telefónu sa ozýval ten odporný pípajúci zvuk, ktorý oznamoval, že druhá strana zložila. Zložila! Ona mi to normálne zložila! Cítila som sa podrazená. Urazená. Nechcená! Začínala som sa takto cítiť v poslednej dobe dosť často. Čo sa to, do pekla, deje? Moja najlepšia kamarátka na mňa kašle. Vedela som, že s ňou niečo nie je v poriadku, ale ona mi ani nedala šancu zistiť, čo. Toto je naozaj hrozné. Každým dňom som mala viac a viac pocit, že sa odcudzujeme, jedna druhej vzďaľujeme. Kam sa podeli tie sľuby, že i keď budeme na vysokej, vzdialené od seba stovky kilometrov, budeme si pravidelne volať a stretávať sa? Bezdôvodne som si pohadzovala mobil v rukách a hľadela som na stenu pred sebou, celú polepenú plagátmi. Bola som sama na izbe, keďže Elena s Petrou niekam šli. Ja som nemala náladu, tak som sa vyhovorila, že mi nie je dobre, zrejme na mňa niečo lezie a tak radšej ostanem v posteli, uvarím si čaj a budem sa liečiť. Zrejme sa tak skoro ani nevrátia, ak sa nechcú nakaziť, lebo som to zahrala skutočne bravúrne.

Teatrálne som si vzdychla, vstala som z postele a prešuchtala som sa ku stolu, na ktorom bol Petrin notebook. Čo iné mi zostávalo? Mala som tu snáď umrieť od nudy? Zapla som ho a pripojila som sa na net. Zapla som si youtube a púšťala som si pesničky od výmyslu sveta. Staré dobré piesne, ktoré mi mnoho pripomínali a ktoré som už tak dlho nepočula. Popritom, ako mi práve hralo "My boyfriend's back" som si zapla facebook. Chodila som tam už len minimálne, no celkom ho zrušiť som nedokázala. Nezaujato som si prezrela novinky priateľov. Tá dnešná skazená facebooková doba. Niekedy som ľutovala, že som sa nenarodila o nejaké to storočie skôr. Odhlásila som sa a vytiahla som zo stolíka pri posteli podpis od Denyho. Mlčky som naň hľadela, keď mi odrazu začal zvoniť mobil. Takmer som dostala zrádnika, tak ma myklo. Bol to Michal. Ohohó, niekto si tu zrazu spomenul, že má aj priateľku. To sú mi veci.

,,Prosím?"

,,Ahoj, Baška. Nepôjdeme dnes niekam?"

,,Hm, neviem. Tvárim sa, že som chorá."

,,Prečo?" spýtal sa so smiechom.

,,Lebo Peťa s Elenou ma volali von," odvetila som jednoducho.

,,Aha. Aj predomnou sa mieniš tváriť?"

,,Už som ti to povedala, takže asi by to bolo k ničomu. Ale skúsiť to môžem," akože som zakašlala.

,,No, ide ti to dobre ale už poznám tvoje zámery. Takže?"

,,Takže ty už nemieniš uprednostňovať svoju záľubu?"

,,Ale prestaň, dobre vieš, že neuprednostňujem."

,,Veď práveže nie. Neuprednostňuješ ma."

,,Ešte dlho tu budeme viesť bezcieľny rozhovor alebo mi aj odpovieš?" Fúha! Tak toto bolo kruté. Taká rana pod pás.

,,Tak toto si prehnal, mladý muž. Stretneme sa už len z dôvodu, aby som si s tebou mohla toto jednanie vybaviť!"

,,Teším sa. Takže za polhodinu som u teba."

,,Trištvrte."

,,Neviem, či to vydržím."

,,Tak budeš štvrťhodinu stáť pred dverami a odčiníš tak svoje jednanie."

,,Okej, vidíme sa."

,,Čau, nevychovanec."

Takže začali prípravy. Bola som hotová za menej ako polhodinu, no vždy je lepšie mať nejakú rezervu, ako stresovať na poslednú chvíľu. Trochu som dokonca aj upratala ten bordel v izbe, som vážne úžasná. Na posteli ešte ležal papier s podpisom. Starostlivo som ho schovala do zásuvky až na samý spodok a zakryla som ho ostanými vecami. Netuším prečo som to spravila. O chvíľu nato sa už ozvalo tiché zaklopkanie. Otvorila som dvere a pousmiala som sa na osobu za nimi.

,,Ah-.." Umlčal ma bozkom na privítanie ešte skôr ako som sa stihla pozdraviť.

,,...-oj," dokončila som, keď sa odo mňa odlepil a pokrútila som hlavou. ,,Si hrozne drzý."

,,Čau," odpovedal mi, akoby sa nič nestalo a zaklincoval to úsmevom. ,,Aj ja ťa rád vidím."

,,Neuveriteľne drzý," pokračovala som, no on tiež.

,,Prečo, pre toto?" spýtal sa po ďalšom takom nečakanom bozku.

,,Nenapraviteľne a nekompromisne drzý." Nasledovala dlhá odmlka, počas ktorej boli naše pery spojené v bozku.

,,Drzý a basta," ukončila som to a vyňala som sa z jeho objatia, aby nestihol zopakovať zase ten svoj trik.

,,Ale páči sa ti to," vyhlásil sebavedomo a uvelebil sa na moju posteľ.

,,Isteže," odvetila som mu najviac ironicky, ako to len šlo. ,,Mieniš sa tu rozvaľovať alebo ma vezmeš von?" spýtala som sa podobným spôsobom, ako on počas nášho telefonátu. Ach, sladká pomsta.

,,Ale isteže," uškrnul sa, ale nezdalo sa, žeby mal v pláne vstať z postele. ,,Ako bolo včera na hokeji? Počul som, že máš aj podpis," zatiahol a porozhliadal sa, akoby čakal, že ten podpis bude zarámovaný na stene alebo prinajhoršom aspoň položený na viditeľnom mieste. Samozrejme, že sa nedočkal.

,,Ach, Petra ti už zase všetko vytrepala..." vzdychla som si naoko, no v skutočnosti som hľadala nejakú dobrú výhovorku, ako sa z toho vykrútiť. Takže to budem naťahovať, čo iné mi zostáva.

,,Ani sa s ním nepochváliš?"

,,Nemám ho."

,,Čože? Stratil sa ti?"

,,Nie, vyhodila som ho," tak a už je to tu. Klamem ako malé decko. A dôvod? Nejasný! V duchu som sa modlila, aby si nevšimol moju úbohú lož.

,,Ty si ho vyhodila?! Ach, mohla si mi ho radšej dať," pokrútil nado mnou hlavou a vstal z postele.

,,Nemohla. A aj tak, bolo tam napísané Pre Bašku Den-" zarazila som sa a odmlčala som sa uprostred nedopovedanej vety. Michal si to zrejme nevšimol, keďže si práve až s prehnaným záujmom pozeral môj mobil.

,,Čo si hovorila?" zdvihol ku mne pohľad, keď prešiel cez izbu až ku mne.

,,Ja? Nič... len, že-"

,,To je od koho smska?"

,,Aká?"

,,Táto - 'Láska, čakám ťa.' Barbora? Nechceš mi niečo povedať?" V tej chvíli som vybuchla do neuveriteľného smiechu, pričom on ma len ďalej prebodával pohľadom, vôbec sa mu to nezdalo smiešne. Ale aspoň sme sa dostali bezpečne od témy "podpis", aspoň nateraz.

,,Čo?"

,,Ale veď to písala Petra! Čo ju nepoznáš? Je na hlavu." Ďakujem ti, Petra, že si mi napísala takú kravinu. Nevieš si predstaviť, ako si mi teraz pomohla! Nech žiješ!

,,Tak prečo to nepísala zo svojho čísla?"

,,Lebo nemala kredit tak ako vždy?"

Ďalej na mňa podozrievavo hľadel a mne to bolo ďalej neuveriteľne smiešne.

,,Tak na toto sa jej opýtam, buď si istá."

,,Dobre," vyjachtala som počas smiechu, náramne som sa bavila. ,,Už sa nemrač. Ale je to pekné, vidieť, že žiarliš," anjelsky som sa usmiala a pobrali sme sa k dverám.

,,Ja? Nežiarlim," vyhlásil rezolútne s vážnou tvárou. Aspoň som sa necítila mizerne, že som klamala. Už som totiž nebola sama.