Hej, pomerne rýchlo to tu pribúda. No, rada by som vedela, čo si o tom myslíte. Totiž, ono sa mi to sčasti páči a sčasti aj nie :D Ten koniec... je taký, že mohol byť aj inak napísaný. Pôvodne aj mal byť. A nakoniec to ostalo u tohto. Musela som to tak čudesne sekať, inak by z toho vznikla kapitolovka ako vyšitá. Čo by v podstate mohlo byť aj fajn, ale bolo to písané v zámere vytvoriť z toho jednorázovku. Takže preto. Čítala som to po sebe len raz.
Veľmi ma zaujímajú vaše názory, takže sa prosím vyjadrite. Ďakujem.
Ja idem dopísať niektorú kapitolu, možno aj obe. Treba využiť, keď sa múza ukáže.
A samozrejme veselú Veľkú Noc, ak sa tu pre zmenu zase neukážem ja.
Zabudla som dodať dosť dôležitú informáciu :D Je to hp fanfiction. (:
Pozoroval som ju z tieňa neďalekého stromu. Smiala sa, s jej dlhými ryšavými vlasmi sa pohrávali slnečné lúče a odrážali od nich všetky možné aj nemožné odlesky červenej. Miestami sa k tomu pridal jemný vánok, ktorý ju nútil občas odhrnúť si vlasy z tváre. Žiarila ako slnko, či ako jediná viditeľná hviezda na nočnej oblohe. Keď som na ňu raz uprel zrak, nič iné už neexistovalo. Dokázal by som na ňu takto civieť celé hodiny, no ešte som bol, prekvapivo, dosť pri zmysloch nato, aby si uvedomil, ako úboho pri tom musím vyzerať. Najmä ak ma z môjho tichého pozorovania vyrušili osoby, ktorých prítomnosť by som bez najmenších problémov oželel.
,,Tak čo, Usmrkanec, ešte si neprišiel na to, ako sa používa šampón na vlasy?" Valili sa priamo ku mne. Zvyčajná skupinka - Black s Potterom na čele, Lupin s trpiteľským výrazom na bledej tvári a Pettigrew hopkajúci sa za nimi ako poslušný psík. Zaklapol som knihu elixírov, ktorú som práve študoval (čo bol skôr krycí manéver, aby som mohol pozorovať Lily) a uprel zrak na prichádzajúcu tlupu. Okamžite na seba upozornili, čiže už nebolo jediného páru očí, ktorý by v tej chvíli nebol uprený smerom k nám. To bola ich skvelá vlastnosť - všade, kde sa vynorili mali nejakých nadšených divákov, ktorí ako stádo tupých chvostorožcov žrali každé ich hlúpe slovo, nehovoriac o veciach, ktoré stvárali.
,,Nechajte ma na pokoji," precedil som pomedzi zuby a pomaly som vstával. Bol som si vedomý, že proti štyrom nič nezmôžem, no aj tak som nemienil nečinne sedieť opierajúc sa o kmeň stromu, najmä keď bola v blízkosti Lily. Navyše, Lupin sa veľmi nezapájal a ten malý Pettigrew sa akoby bál urobiť niečo bez ich súhlasu. Aj keď, je viac ako isté, že súhlas by v tomto prípade dostal. No oni si bohato vystačili aj sami.
,,Oú, Srabus sa nám nejako vzmužil, či sa mi to len zdá?" zaškeril sa Black a vytrhol mi z ruky knihu elixírov.
,,Hľadáš nejaký elixír na mastné vlasy?" ozval sa Potter a posmešne si ma premeral.
,,Nič nehľadá, všetci predsa videli, že z Evansovej nespúšťal zrak."
,,Evansovej? Srabus a Evansová? To snáď nie je možné! Srabus preber sa! Evansová je zadaná!" rozrehotal sa Potter, zobral Siriusovi knihu a hodil ju do trávy. ,,Toto už nebudeš potrebovať. Vieš, niekedy na mastné vlasy zaberie proste voda."
,,Evansová je zadaná?" otočil sa k nemu Sirius s nechápavým pohľadom, akurát keď Potter vyťahoval prútik.. ,,Ale veď si po-"
,,Je zadaná! Skoro zadaná! Hej, Evansová!" otočil sa na druhú stranu k skupinke dievčat, medzi ktorými sedela aj Lily. Už sa neusmievala, naopak, mračila sa na Jamesa, nahodila doslova vražedný pohľad.
,,Kedy dáme to rande?"
,,Ty namyslený pako! Ako ti mám vysvetliť, že s tebou nikdy, rozumieš, nikdy nikam nepôjdem?!"
,,Ale Evansová, nebuď taká tvrdohlavá. Vieš, že to chceš."
,,Nikdy!"
,,Skoro zadaná," rozrehotal sa Sirius na plné kolo. Trvalo mu hodnú chvíľu, kým sa dal dokopy. Chcel som využiť situáciu a tak som vykročil po odhodenú knihu. Potter si ma však nanešťastie všimol a ja som už akosi tušil, že po Lilinom odmietnutí to pre mňa nedopadne dobre.
,,Kam si sa rozbehol Srabus? Povedal som ti, že toto už nebude potrebné. Doprajeme ti kúpeľ, nemaj obavy," uškrnul sa a kútikom oka vyhľadal Siriusa, ktorý sa už stihol upokojiť.
,,Na tri?" Black prikývol a obaja vyťahovali prútiky.
,,Levicorpus!"
Nestihol som ani zareagovať, len som sa odrazu ocitol vo vzduchu a dole hlavou. Pred sebou som mal naopak dve tupé hlavy, no mňa zaujalo niečo iné. Za nimi sa namosúrene valilo niečo červenovlasé. Och do pekla. Prečo ma musí vidieť práve v tejto trápnej situácii? Akoby nestačilo, že sa na mne už zabávala celá škola.
,,Okamžite ho dajte dolu, vy idioti!" Počul som jej nahnevaný hlas.
,,Evansová, chceme mu len spraviť službu. Umyjeme mu vlasy, myslím, že tým poslúžime celej čarodejníckej pospolitosti."
,,Potter, daj ho dolu!" Červená rozohnená hriva sa čoraz viac približovala.
,,Ty, Evansová, vieš o tom, že ťa žeriem, keď si nahnevaná?"
,,Nepočul si?!"
James si teatrálne vzdychol. ,,Tak dobre. Ale len pod podmienkou, že so mnou pôjdeš na rande."
,,Pche! Nikdy!" počul som ako si okamžite odfrkla.
,,Pri Merlinovi, Paroháč, vôbec si sa odo mňa nenaučil, ako na baby," ozval sa Sirius.
,,Dobre, zábava sa končí, treba sa vrátiť k práci."
,,Daj-ho-dolu."
,,Ale Evansová!"
,,Potter, varujem ťa!"
,,Tak pôjdeš?"
,,Nie."
,,Škoda, no aspoň nebude mať mastné vlasy..."
,,Posledné varovanie," vyhrážala sa Lily. Nevedel som, či som to mal brať ako kompliment, že sa ma zastáva, alebo sa mám z toho istého dôvodu cítiť ako srab. Vybral som si tú druhú možnosť.
,,Cs, Evansová, hádam ma nechceš zakliať?"
,,Si naozaj taký zaostalý či sa len tváriš? Teraz neviem, ktorý prípad je horší! Expelliarmus!!!" vykríkla odrazu a Potter to zjavne skutočne nečakal. Následne nato zrušila Levicorpus, ktorý na mňa predtým uvrhol. So žuchnutím som dopadol do trávy. Takto ponížene som sa už dávno necítil... Vlastne hej, minulý týždeň, keď mi Black vytrhol môj zápisník a prečítal z neho dosť súkromnú a chúlostivú vec v plnej učebni študentov. Nemusím snáď dodávať, že sa týkala Lily... Tá tam vtedy, na moje veľké šťastie, nebola. No poníženie to bolo statočné.
,,Nechápem, z akého dôvodu ochraňuješ toto indivíduum s mastnými vlasmi..." zatiahol pomaly James, očividne podráždený vývinom situácie. Načiahol sa za svojim prútikom a namrzene pozrel najprv na Lily, potom na mňa.
,,Pretože je omnoho lepší ako ty, ty arogantný blb!" Otočila sa priamo ku mne a povzbudivo sa usmiala. Poobzeral som sa vôkol seba, či ten neuveriteľný úsmev patrí naozaj mne alebo za mnou nebodaj niekto stojí. Nestál. Rýchlo som z trávy vytiahol knižku, ktorú mi vytrhli a nepríjemne som sa na ňu osočil: ,,Nepotrebujem, aby ma niekto zachraňoval." S tými slovami som sa rýchlym krokom pobral preč, s pohľadom zapichnutým do zeme. Zachoval som sa hnusne a bol som si toho vedomý, no nechcel som vyzerať ako padavka, ktorá potrebuje babu, aby ho ochránila. Cestou som ešte začul Pottera, ako znechutene dedukuje: ,,Vidíš, ešte je kvôli tomu aj odporný."
Cítil som sa pod psa. Stále som mal pred očami Lilin prenádherný úsmev, ktorý mi venovala a ktorý som musel tak netaktne odbiť. Mal som pocit, že to musím nejako odčiniť. Ale ako? Možno už aj dala za pravdu Potterovi, ktorý ma neustále osočuje a ktorý, ako sa už mohla podľa mojej reakcie sama dovtípiť, mal pravdu.
Rozhodol som sa. Pri prvej príležitosti sa jej ospravedlním za moje správanie. Niekde, kde nebude Potter a jeho banda... Len či sa niekedy taká šanca naskytne. Vtedy ma akoby osvietilo. Knižnica! Lily tam chodí často a naopak, tí štyria hnusáci len veľmi málo. Bingo!
Na druhý deň som sa vybral do knižnice. Skutočne som tam potreboval ísť a aj tak som tam trávil dosť času, takže na tom nebolo nič podozrivé. Aspoň spojím príjemné s... užitočným. Len dúfam, že aj Lily sa tu zjaví.
Asi po hodine, keď som si už prestal robiť akékoľvek nádeje, sa tam skutočne zjavila. Dlho som sa odhodlával, kým som pred ňu predstúpil, plný obáv, že na mňa bude rovnako hnusná, ako som bol na ňu vtedy ja. No opäť sa jej podarilo prekvapiť ma. Akonáhle ma zbadala, usmiala sa rovnako krásne ako vtedy, ak nie ešte krajšie. Nie som si istý či mi to dodalo odvahu, alebo mi ju to naopak ubralo. Podarilo sa mi však zo seba vysúkať neveľmi súvislú vetu: ,,Ďakujem... za to... za tú pomoc... včera."
A odvtedy sa medzi nami začalo budovať niečo ako priateľstvo.
,,...ale Slugy je svojim spôsobom celkom fajn."
Díval som sa na jej plné pery, ako sa rýchlo pohybujú. Cítil som sa ako zhypnotizovaný a takmer vôbec som ju nepočúval. Nešlo o to, že by som nechcel. Nevedel som sa sústrediť. Zrak mi spočinul na jej jasno zelených očiach. Už to takto ďalej nepôjde. Musím jej to povedať. Jednoducho musím.
,,Sev, počúvaš ma vôbec?" spýtala sa ma zrazu a celkom ma vrátila do reality.
,,Ja.. samozrejme," zamrmlal som tak trochu zahanbene, začo som si vyslúžil ťapnutie po ramene. Pri tom dotyku akoby mnou prešlo nejaké zvláštne huspeninové kúzlo. ,,Zase ma nepočúvaš," oborila sa na mňa naoko, no smiala sa. Bol som totálne mimo. Viac ako inokedy.
,,Lily..." Pri mojom vážnom tóne sa prestala usmievať a ustarane na mňa pozrela. Vycítila, že pôjde o niečo vážne.
,,Čo sa deje?"
,,Vieš, Lily, ja... musím ti niečo..."
,,Och!" Prekvapene som na ňu pozrel, tvárila sa totiž, akoby jej došlo, čo chcem povedať. Pri Merlinovi...
,,Nie, Sev, počkaj, ja ti to vysvetlím," začala a odrazu ostala trochu nesvoja. Nechápal som, čo sa deje, pretože na tom, čo som jej chcel povedať, sa nedalo nič vysvetľovať. Napriek tomu som zmĺkol (nebol to vôbec problém, pretože jazyk som mal aj tak akýsi ťažký) a hľadel na ňu, ako sa nervózne snaží niečo mi povedať.
,,Nechcela som s ním ísť, to dobre vieš. Ibaže on... povedal mi, že ak pôjdem.... Proste, povedal, že keď s ním jediný raz pôjdem do Rokvillu, dá ti pokoj. Oni všetci," vyjachtala napokon a zvedavo na mňa pozrela, ako zareagujem. O kom vravela, by došlo snáď aj úplnému hlupákovi. Čo z toho, keď ja som sa teraz ako ten úplný hlupák cítil? Chystal som sa jej vyznať lásku a ona mi povie, že bola vonku s Potterom.
,,Nemusela si..." vydralo sa mi zo stiahnutého hrdla.
,,Ja viem, Sev, ja... Vieš, že ho neznášam. Stále si myslím, že je to arogantný namyslený pako, ale... Chcela som ti pomôcť."
,,Nemusela si," zopakoval som hlasom, v ktorom som nedal znať ani štipku emócii, ktoré sa doslova bili v mojom vnútri. Môžem to zabaliť, už jej to aj tak nedokážem povedať.
,,Musím ísť," zamrmlal som, okamžite som sa pozviechal zo zeme, na ktorej sme sedeli a vybral som sa preč skôr, ako stihla niečo povedať. Ako dlho som si plánoval tento okamih, ako dlho som sa odhodlával a ako jednoducho mi to Potter zase dokázal pokaziť. Dokonca tam ani nemusel byť, a aj tak to všetko zničil. Ona mi chcela pomôcť! Nakoniec som si sám na vine! Ako jej mám, došľaka, vysvetliť, že pomoc tohto druhu nepotrebujem, že nechcem?! Radšej by som trpel Potterove úlety, ako byť si vedomý toho, že s ním niekam šla. Prečo?!
Myslel som si, že nič horšie, ako vedomie toho, že Lily sa flákala s Potterom, byť ani nemôže. Ako veľmi som sa mýlil. Raz za mnou totiž dobehla, celá vysmiata, úplne žiarila. Rozprávala mi, ako bola zase niekde s Potterom a ako veľmi sa zmenil. Pýtala sa ma či mi ešte robí zle a keď som jej namrzene odvetil, že nie, ešte viac sa potešila.
,,Vidíš, mám pocit, že sa zmenil! Naozaj. Možno vyrástol z puberty alebo čo... Proste, je fajn. Nikdy by som si to nebola pomyslela. Hlavne, že to poviem ja, Lily Evansová. Tá, ktorá Jamesa nenávidí od prvej chvíle, ako ho zočila. Alebo to bolo tou jeho bandou. Keď sme sami... on je úplne... normálny," trochu sa zapýrila a ja som mal chuť v tej chvíli vytrhnúť si srdce, rozmliaždiť ho, posekať, odhodiť do priepasti a to isté spraviť s Jamesom Potterom.
,,Sev, ja mám pocit, že..." pozrela mi do očí, akoby tam hľadala oporu. Mohla tam nájsť len nehynúci žiaľ, no bola zrejme v takom vytržení, že si to nevšimla. Akoby aj mohla? Nikdy si nevšimla, že ku nej prechovávam aj niečo viac, ako len kamarátsku lásku. Oveľa, oveľa viac.
,,Mám ho rada," dodala po chvíli a jej tvár opäť nadobudla farbu podobnú jej vlasom. ,,Čo si o tom myslíš?"
Takmer som vyprskol tekvicový džús, ktorého som sa práve napil. ,,Ehm," rozkašľal som sa. Ona ma snáď chce utýrať? ,,Myslím, že," Potter je odporný hnusný idiot, ktorý sa nikdy nepoučí, vždy to bude ten istý arogantný debil, ktorého z duše neznášam. To som samozrejme nepovedal. Namiesto toho som na ňu pozrel a dodal: ,,...mohol sa zmeniť."
S úsmevom ma objala, pohladila po chrbte a potom sa s tichým "ďakujem" rozbehla preč. Jej ohnivočervené vlasy za ňou len tak viali.
Tak toto som ja. Srabus Snape, ktorý prepásol každú šancu, ktorú mu osud ponúkol a nechal svoju jedinú lásku v náručí najväčšieho nepriateľa. Srabus. V niečom má ten Potter predsalen pravdu...
Comments
Myslím, že je to veľmi pekná jednorázovka :) Vôbec nie je čudesne osekaná a záver sa mi tiež páčil. Nič dramatické, ale jednoduché skonštatovanie. Mal proste využiť svoju šancu, keď mal príležitosť. Biedny Sev :)
tiez si nemyslim, ze je to cudne osekane, praveze si to tak vyzadovalo, inak by to bolo zbytocne natiahnute =) a stotoznujem opat s komentarom vyssie, ze skvely koniec - ziadna drama. sice prenho to urcite muselo byt bolestive, neboli tam ziadne zbytocne obkecy a vylevy. pacilo sa =)) (asi si kvoli tebe oblubim aj tuto hp fanfiction, dievca =D)
toto je úplne božské! len mi je ľúto chudiatka Sevíka :´(
napriek tomu ľúbim túto jednorázovku :))
jeeej jeej a jeej :) Čo k tomu viac dodať? :P
super poviedka!
,,Je zadaná! Skoro zadaná!" →ja ho milujem! :D Aj tie jeho rozkošne vydieracke metódy. Bože, oni sú všetci takí skvelí! *_* Až na Petra, samozrejme.
Ňoh. Po dočítaní sedmičky prvýkrát som bola úplne taká, že "Severus&Lily, áno, áno!", ale potom ma to pozvoľna prešlo a ja som sa nehorázne zamilovala do páru Lily&James. ♥ Čím chcem povedať, že toto bolo perfektné. Že to nedáva zmysel? A čo. :D Strašne, strašne sa mi páčili tie posledné vety. A to, že si tak ňuňato vystihla Severusa. On by sa fakt premohol. Och, ňuňák. (Po poslednom traileri som z neho zase mimo. :D) No skvelé to bolo. ;)
Och! Veľmi sa mi to páčilo. A to Jamesovo "skoro zadaná" ma rozosmialo na plné kolo. xD
Nepripadalo mi to osekané. Veľmi sa mi to páčilo. Možno keby to bol dlhšie (hej, lebo ja rada čítam HP FF xD), no aj tak. Chudáčik Sev. Ja ho mám tak rada... Viac ako Jamesa xD. Hold, som asi vadná. xD
Každopádne, dobré srdce Severusa sa nezaprie. Mal Lily rád, nechal ju ísť...
Dobré to bolo a vôbec nie krátke ani osekané
Aj mne sa poviedka páčila, nebola osekaná, taká akurátna :) Bolo to pekne napísané - z pohľadu Severusa s jeho tragickým nádychom, ale zároveň tam boli aj vtipné časti(Sirius a James :D).