5.kapitola - Mier

29. december 2011 at 19:05 | Vanity Fair |  Medzi dvoma mlynskými kameňmi

Pre Harlow.



S Michalom sme strávili príjemný večer. Poprechádzali sme sa po meste, sadli sme si na chvíľu do kaviarne a cestou k intráku sme stretli Petru s Elenou. Petra si samozrejme neodpustila blbé reči na môj účet, že keď som sa chcela poflakovať s Michalom, mala som to povedať hneď. Michal zase hneď využil situáciu a spýtal sa na inkriminovanú smsku.

,,To si písala ty?" podstrčil jej mobil tak blízko pred oči, že to určite ani nemohla prečítať. Odtiahla teda jeho ruku a nahodila nechápavý výraz.

,,Čože? Ja?"

,,Barbora?" otočil sa na mňa Michal pohľadom, ktorý mal naznačovať niečo typu "Tak a teraz si čo vymyslíš?".

,,Petra, prestaň zo seba robiť debila."

,,Ja som to ale vážne nepísala," zopakovala Petra a tvárila sa naozaj zhrozene. ,,Teda, Baša, ty si Michalovi nasadila parohy!" vyšplechla, no po chvíli to už nevydržala a pustila sa do neutíchajúceho rehotu. Ona je fakt blbá. Michal nechápavo pozeral raz na ňu, raz na mňa. Len som nad ňou pokrútila hlavou. On sa však netváril príliš presvedčivo.

,,Bože, Michal, už sa netvár ako smrtka! Jasné, že som to písala ja!" vyjachtala Petra pomedzi záchvaty smiechu.

,,Robíte si zo mňa blázna?" naštval sa Michal.

,,No sorry, ale bolo nehorázne vtipné sledovať tvoju zaskočenú tvár," smiala sa Petra ďalej.

,,Ona je tak trochu na hlavu, vieš," zamiešala sa do rozhovoru Elena, ktorá doteraz mlčala. Ja som sa rozhodla tváriť vrcholne urazene. Čo je toto za vzťah, keď mi vôbec neverí? Tss. Oblapil ma rukou okolo pása, no ja som mu v okamihu ubzikla. Čo sú toto za spôsoby?

,,Čo s načatým večerom?" spýtala sa po chvíli Petra, keď sa pozrela na hodiny a usúdila, že je ešte málo času nato, aby sme sa pobrali domov. Respektíve na intrák.

,,Michal už ide," ozvala som sa a týmto mojím vyhlásením som dávala dotyčnému jasne najavo, nech sa prace. Teda, aspoň som si myslela, že jasne. Zrejme nie dostatočne, pretože na mňa vrhol nechápavý výraz. Akurát sme prechádzali popod lampu, takže som ho videla dostatočne jasne.

,,Ale ešte som-"

,,Vravel si, že už pôjdeš," kŕčovite som sa usmiala. Už som toho mala naozaj pokrk. Z neznámeho dôvodu som sa rozhodla byť k nemu odporná. Vlastne, ten dôvod ani nebol taký neznámy. Už len tým, že sa na mňa vždy vysral kvôli svojmu koníčku, ma neskutočne vytáčal. A teraz sa ešte opovážil mi neveriť! Mne, čo som sa v živote za iným chalanom ani neobzrela, odkedy som s ním! Och bože. (Prepána, jasné, že som sa obzrela. Ten čašník v kaviarni na rohu má neodolateľný zadok, chcete mi povedať, že vy by ste sa neotočili?!) No nikdy, naozaj nikdy by som mu nenasadila parohy! A on sa tváril, akoby tomu naozaj uveril.

Elena už, samozrejme, stihla analyzovať situáciu, a ak nie, domyslela si, že si niečo potrebujeme vyjasniť. Elena, vševediaca Elena.

,,Petra, vravela som ti už, že pristavili nové tetovacie štúdio? Hneď tu, o ulicu ďalej."

,,Čože? Odkedy sa o takéto veci zaujímaš?" Petra len tak oči pučila. Nepochopila Eleninu narážku, no tá ju už viedla k spomínanému štúdiu. Ktožvie, či vôbec nejaké existuje.

Michal podišiel ku mne a ja som sa otočila, aby som nemusela čumieť do tých jeho očičiek. Tentoraz ma psím pohľadom nedostaneš, to si píš!

,,Tak čo sa deje?"

Och-môj-bože. Mala som pocit, že mu stojím na kábli. Ustúpila som teda o krok (čo mi aj vyhovovalo, dostala som sa totiž z jeho dosahu) a pozrela naňho. ,,Nezdá sa ti, že vo vzťahu je dosť dôležitá jedna vec?"

,,Aká vec..? Veď ja ťa ľúbim, ale-"

,,Pch!" vyprskla som, načo som si vyslúžila len ďalší z radu nechápavých pohľadov. Čo som komu urobila?

,,Naozaj nerozumiem, čo sa ti stalo. Veď sme boli v pohode až pokým neprišli-"

,,Až pokým si nevyrukoval s tou esemeskou na Petru!" doplnila som namiesto neho. Zdalo sa, že mu v tej jeho makovici už konečne svitlo. Aleluja!

,,Povedal som ti, že si to overím," začal sa brániť.

,,Ale ty by si tomu naozaj uveril."

,,Povedz, čo by si robila na mojom mieste ty?"

,,Určite by som neverila Petre," vyhlásila som razantne. To ju ešte vôbec nepozná, či ako? Všetci predsa vieme, aká je! Na chvíľu ostalo ticho, ani jeden z nás neprehovoril.

,,To kvôli tomuto na mňa mieniš byť takáto?" spýtal sa a pristúpil ku mne bližšie. Ja som sa ešte stále statočne vyhýbala jeho pohľadu, i keď som cítila jeho oči na mojej tvári. Nech.

,,Presne tak. Dobrú noc," chcela som ho bez rozlúčenia obísť, no on mi v tom zabránil tým, že ma chytil za ruku a pritiahol ma späť.

,,Nemáš pocit, že trochu zveličuješ?" opýtal sa a voľnou rukou mi podvihol bradu, čím ma chcel prinútiť, aby som sa naňho konečne pozrela. A podarilo sa.

,,Nie. Okrem toho, že mi vôbec neveríš, ma ešte aj zanedbávaš."

Pousmial sa. ,,Podľa mňa nie je nič zlé na tom, že keď ti nájdem v mobile takú inkriminovanú smsku, zaujímam sa, kto ti ju poslal. Bolo by podľa teba lepšie, keby mi to bolo jedno?"

Na toto som nedokázala odpovedať nie a tak som zaťato mlčala. Nemienila som mu totiž dať za pravdu. Nie teraz...

,,A to že ťa zanedbávam... Keď sa snažím, nedáš mi žiadnu šancu." Opäť nastalo ticho, kedy som sa znovu vyhla jeho pohľadu.

,,Snažíš sa v nevhodnú dobu," chcela som si uvoľniť ruku, ktorú mi ešte stále držal, no nedovolil mi to. Vzdychol si. ,,Nebuď ako malá. Aspoň ťa odprevadím, je noc a nenechám ťa túlať sa tu samú."

,,Pôjdem s Petrou a Elenou, môžeš pokojne ísť a ďalej sa venovať svojim veciam, ktoré sú dôležitejšie ako ja," rypla som si. Skutočne som trucovala. No a čo! Nech si ujasní, že nehodlám byť na druhej koľaji.

,,Tie sú už možno dávno doma," vyhlásil a nekompromisne ma k sebe pritiahol. Toto ho musí naozaj baviť. Priťahovať k sebe ľudí proti svojej vôli! Do šľaka. Prečo musím byť oproti nemu taká slabá?

,,Si pre mňa prvoradá len... niekedy-"

,,Jasné, len niekedy," prekrútila som očami.

,,Tak už sa prestaň hnevať, ty si mi s tou smskou tiež dobre zavarila."

,,Ale to Petra!" skríkla som zúfalo. Prečo ma obviňuje z niečoho, v čom som naozaj nevinne?

,,Uzavrieme mier?"

,,Zabúdaj!"

,,Si nepoučiteľná."

,,Ale máš ma rád."

,,Milujem ťa." No a bolo to v keli. Všetko moje snaženie bolo práve zmarené! Totiž pohľad do jeho hypnotizujúcich oči a počutie tých dvoch jednoduchých slov a... padala som do kolien! Nebyť toho, že ma držal v náručí, zaručene by som zletela na chodník a môj nos by mal výsostné právo spoznať sa s betónovým terénom, prípadne dolámať sa na ňom. Ach, ako ľahko so mnou dokáže vybabrať. Nemôžem však tvrdiť, že by sa mi to nepáčilo. Takisto, ako to nemôžem tvrdiť o tom, čo nasledovalo potom. Jeho pery sa priblížili k tým mojim a keď už vzdialenosť medzi nami bola sotva merateľná, bez okolkov som ju prekonala a lačne sa vrhla do vášnivého bozkávania.

Nemám šajnu, koľko času sme venovali tomuto nášmu uzmierovaniu, no keď sme sa ruka v ruke vracali k intráku, bolo mi chladno a bola som kvalitne ospalá. Čiže to muselo byť...dlho.
 


Comments

1 Harlow Harlow | 29. december 2011 at 20:18 | React

wooho, ale ja som toto už čítala! chcem ďalšiu, ďalšiu! hneeeď!!!!!!!!!!!!! :-P

2 Foxie Foxie | Web | 8. may 2012 at 13:34 | React

Už som aj zabudla čekovať, či tu nie je! A jeee! :) Sakra ale ja chcem ďalšiu! Máj lásky čas - makaj makaj!! :D A ešte: prosím.
Btw keď tak dlho čakám na kapitolu, ani jej nič nedokážem vztknúť, lebo som rada, že vôbec je.

3 anonymkka anonymkka | 27. december 2012 at 1:23 | React

zenska kedze pridavas clanky a vyzera to tak ze si vstala z mrtvych =D kedy sa dockame dalsej??

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement