Keď sa dostaví stará, dobrá a (takmer) neznáma

6. december 2012 at 23:50 | Vanity Fair |  Oznamy alebo niečo v tom zmysle
Zvláštne ako čas plynie. Niekedy sa vlečie, inokedy beží míľovými krokmi. Na hodine matiky akoby zastal, že? A keď nadíde konečne niečo, čoho sme sa nevedeli dočkať, ani sa poriadne nestihneme nadýchnuť a je to za nami. Čas je relatívny. V skutočnosti sa nevlečie ani neponáhľa, len stále napreduje a nikdy nezastane, aby sme si mohli užiť daný moment. Ironické, však?
Niekedy je lepšie nechať sa unášať prúdom. Zamýšľať sa nad tým, ako sa všetko mení, aj keď ste si to doteraz nepripustili, neveští nič dobré. V každom prípade, poohliadnuť sa, čo bolo a už sa nevráti tiež nie je na škodu.
Vrátiť sa k starým, zabudnutým zvykom a vášňam, to je plus.
Vykašľať sa na to, čo aj tak za nič nestálo, len vás oberalo o silu a zdravý úsudok, tomu sa hovorí krok vpred. Po roku. Dlhá doba? Relatívne. Pre každého osobitné, pre mňa jedno výstižné: konečne.
Nechať sa unášať vlastným svetom, tak ako predtým, nezavrieť tie únikové dvere, z nezmyselného dôvodu, byť sama sebou, objaviť umeleckú stránku a nenechať sa ovplyvňovať okolím. Tak.
Kde som bola doteraz?
Uviazla som niekde... ale už sa pohýnam.

Mimochodom, ďakujem múza, vítam ťa s otvorenou náručou a len tak ľahko ťa teraz nehodlám pustiť (nenechávaj ma tu zas tak dlho samú, prosím...)

 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement