Please don't leave quite yet (Adam Agin)

29. december 2012 at 2:35 | Vanity Fair |  Songfics
Ahojte milášci. Podávam hlásenie v túto nočnú hodinu, pretože.. Prečo vlastne? To je úplne jedno, lebo prichádzam s historicky prvým songficsom! Tak ma šetrite. Posledné dni sa cítim akosi.. nabudene na písanie, čítanie, počúvanie. Whatever. Mám fanatické obdobie Záškodníkov, neviem ako u mňa prepuklo, neviem ani vlastne kedy presne sa to stalo ale je tu opäť. Ach. Zrejme ste si všimli aj podľa dizajnu, ktorý je absolútne perfektňácky a teraz nie, že by som sa chválila, proste to záhlavie žeriem. Všetky kredity zaň patria tejto skvelej a šikovnej osôbke, ktorej takto nepriamo ďakujem. :)
Navyše, Sirius je na tom obrázku až nelegálne neodolateľný. A vôbec, všetci sú tam takí rozkošňáci!
K samotnému dielu. Ide o to, že po napísaní som si uvedomila, že sa to vlastne k tej pesničke ani nehodí. :D Nevadí, snaha bola a trochu ladené tým smerom to rozhodne je. Pri písaní som ale mala ten song pustený dokola. Prvýkrát som ho vlastne počula v PLL a zamilovala som si ho. A včera (či predvčerom to bolo? Počas prázdnin prestávam mať pojem aký je čas a deň) som si ho zhodou okolností pustila a v hlave mi skrsol nápad na krátky príbeh. Otvorila som word a... tadám. Vzniklo toto. Nie je to nič svetoborné, ale potešil ma už len fakt, že som po dlhom čase niečo nenásilne vyprodukovala. Ako inak, je to sladké ako vianočné cukroví. Zabijem sa? :D
Venujem každému, kto si to prečíta a zanechá nejaký názor. (:




,,Lils, počkaj," naliehavo zašepkal James, s perami tak blízko môjho ušného lalôčika až ma pošteklil jeho teplý dych. Mimovoľne mnou prešla jemná triaška.
,,Nie, James...," zamrmlala som, takmer zmyslov zbavená. Jeho prítomnosť ma privádzala do šialenstva. Akoby som sa ocitla v búrke neovládateľných a nepredvídateľných pocitov. Knihy, ktoré som držala v náručí som si pritisla tesnejšie k telu. Schovávali sme sa za baldachýnovým závesom na jednej málo frekventovanej chodbe.

Underneath my bed there's a raincoat
Packed with scarfs and books, just go look
But don't let the storm slow you down
No Honey, don't let the storm slow us down
It'll slow us down

,,Lily, vieš, že sa nemusíme schovávať," zašepkal do tmy. Jeho slová sa ostali vznášať v tom mučivom tichu, keďže ja som mlčala. Naklonil sa k mojej kľúčnej kosti a perami po nej jemne prechádzal, až kým sa nedostal k brade a chcel pokračovať vyššie.
,,Nie.. Musím ísť," vydrala som horko-ťažko zo seba a akokoľvek som sa snažila zabrániť prichádzajúcemu bozku, jednoducho som to nedokázala. Ruky som zaborila do jeho strapatých čiernych vlasov a až keď som začula hluk dopadajúcich kníh na podlahu, uvedomila som si, že som ich pustila, oddávajúc sa tomuto šialenstvu.

The sound the furnace makes irritates you
I promise by next spring we'll replace it
But don't let the winter run you out
No Honey, don't let the winter run us down

,,Najvyšší čas zmiznúť, po tomto hrmote o nás už bude vedieť celý hrad," zapotácala som sa, keď sme sa od seba konečne odtrhli a zohla som sa, že pozbieram rozsypané knihy.
,,A keby aj? Nech vedia."
,,Vieš dobre, James, že to nemôžu."
,,Prečo sa tomu tak snažíš brániť? Sama vidíš, že to nejde."
,,Ja-"
,,Lily."
,,James, nechápeš-"
,,Všetko je nad slnko jasné, prečo stále hľadáš nejaké výhovorky?"
,,Nehľadám, jednoducho... Nechcem mu ublížiť." Po tejto vyslovenej vete sa odo mňa náhle odtiahol. Napriek tomu, že tam bola tma a ja som videla len jeho obrysy, celkom jasne som si vedela predstaviť ako sa asi teraz tvári. Stavím sa, že sa mu na čele usadila hlboká vráska ako vždy, keď sa mračí. Nechcela som, aby bol smutný. Nechcela som ani, aby to bolo takto. Čo som ale mala robiť? Nechcela som takisto ublížiť Severusovi, ktorý pri mne stál, keď som to najviac potrebovala. Ako sa ale môžem ubrániť láske?
,,A mne...Mne ublížiť môžeš?" opýtal sa zvláštne priškrteným hlasom. Horlivo som pokrútila hlavou a namiesto odpovede som mu vtisla bozk, ktorým som chcela vyjadriť čo k nemu cítim a čo pre mňa znamená. Na moje obrovské prekvapenie ma však od seba jemne odsunul.
,,Ľúbim ťa, Lily," začal vážnym hlasom, no nepáčilo sa mi, že si odrazu udržoval taký odstup. I keď som ho k tomu predtým sama vyzvala, nerátala som s tým, že to naozaj urobí.
,,Aj-"
,,Nechaj ma dohovoriť, Lil. Vieš, že ťa ľúbim, no ak hodláš uprednostniť Snapa, nemá to viac zmysel."
,,Ale ja ho nechcem uprednostniť."
,,Spočiatku mi nevadilo, že sme sa schovávali, bol som rád, že môžem byť vôbec s tebou. Ale prečo by sme náš vzťah mali tajiť? Lils, chcem vykričať celému svetu, že ťa ľúbim, už ma viac nebaví vláčiť sa tajne po zákutiach hradu. Pochop ma."
,,Ja viem, ja tiež chcem, aby sme mali normálny vzťah, no musíš chápať, že Severus-"
,,Nehodlám to chápať Lily! Žiadneho Severusa chápať nikdy nebudem, akokoľvek som sa snažil ti vyhovieť, ale už mám toho dosť."
,,James..." Chytil ma za ruku a ťahal spoza závesu, no ja som zastala.
,,Čo to robíš?" spýtala som sa zmätene.
,,Buď sa touto chvíľou prestaneme skrývať pred svetom alebo..." nedokončil a spýtavo na mňa pozrel. Cítila som, ako sa mi v hrdle utvorila nepríjemná hrča.
,,Toto nemyslíš vážne..." zašepkala som, bola som si totiž istá, že hlas by mi preskakoval, keby som sa snažila rozprávať nahlas. Stál tam, ešte stále ma držal za ruku, no už sa ma nesnažil ťahať. Ja som tam takisto stála ako prikovaná a takmer som ani nedýchala.
,,Chápem," zašepkal, pustil moju ruku a nechal ma tam stáť, neschopnú slova, neschopnú akéhokoľvek pohybu. Naozaj to urobil? Čo sa vlastne stalo? Stále mi to akoby nedochádzalo, že James Potter, chlapec, ktorého ľúbim a ktorý o mňa tak dlho a usilovne bojoval, ma tu nechal stáť.
,,Nechoď..." zašepkala som do tmy, keď sa mi do očí začali napriek môjmu vzdoru tlačiť pálivé slzy. No on tam už nebol a nemohol ma počuť.

It'll run us down
It'll run us down
It'll run us down

,,Lily? Si v pohode?"
,,Čože?"
,,Či si v pohode?"
,,Jasné."
,,Neklam mi."
,,Áno."
,,Aké áno?"
,,Čože?"
,,Lily Evansová!"
,,Sue, nemám náladu."
,,Nenechám ťa, kým mi nepovieš, čo sa deje."
,,Nič sa nedeje!" Prestávala som sa kontrolovať. Sedela som v chrabromilskej klubovni a mlčky hľadela do ohňa, pričom ma Sue neustále bombardovala tisícmi otázok, ktoré som ledva vnímala.
,,Lil, veď vieš, že mi to môžeš povedať, čokoľvek to je," zašepkala Sue a pozrela na mňa spýtavým pohľadom. Je to moja najlepšia priateľka a je pravda, že sa jej môžem zveriť s čímkoľvek, no teraz som jednoducho nemala náladu rozoberať dôvod môjho čudesného správania. Poviem jej to neskôr, keď sa trochu upokojím. Zozbierala som posledné zvyšky síl a usmiala som sa na ňu. ,,Nič sa nedeje, Su, skutočne."
Netvárila sa, že by mi toto do očí bijúce klamstvo zhltla, no zdalo sa, že na istý čas si dá s vyzvedaním pohov. Poznala som ju, a vedela som, že sa k tomu ešte vráti. Aspoň nateraz je nebezpečenstvo zažehnané.

Nasledujúce popoludnie som trávila so Severusom v knižnici, kde sme vypracovávali úlohu na Elixíry. Respektíve on ju vypracovával, zatiaľ čo ja som tam len tak sedela, ako bez duše. Od rozchodu s Jamesom, alebo čo to vlastne bolo, som sa jednoducho nedokázala sústrediť na nič, stále som mala pred očami onen večer. Myslela som na krásne chvíle, ktoré sme spolu prežili a stále sa mi vynárala scéna ako James púšťa moju ruku a necháva ma za baldachýnovým závesom samú.
,,Sev?"
,,Hm?" Severus odtrhol oči od pergamenu, ktorý už hodnú chvíľu hypnotizoval pohľadom a spýtavo na mňa pozrel.
,,Hovoril si, že priateľmi ostaneme v každom prípade.." začala som opatrne, hľadiac skúmavo do jeho očí, ktoré po tejto vete nadobudli trochu nechápavý výraz.
,,Áno, to som povedal."
,,Stále to platí?"
,,Samozrejme, vždy to bude platiť."
,,Aj keby... Aj keby sa stalo niečo..."
,,Lily, čo sa deje?" prerušil ma uprostred vety, z ktorej som sa vlastne ani nevedela vykoktať. Zhlboka som sa nadýchla.
,,Vlastne, už je to jedno," snažila som sa to zahovoriť, no už bolo príliš neskoro.
,,Sem s tým," nedal sa odbiť a zvedavo na mňa hľadel. Oči mal plné očakávania. Celkom som tomu jeho pohľadu nepochopila, no rozhodla som sa to ignorovať a dopovedať, čo som mala na srdci.
,,Ide o to, že... Chodím... Chodila som s Jamesom Potterom. Tajne. Nepozeraj tak na mňa. Jednoducho... Stalo sa to a... tajili sme to kvôli tebe. Nechcela som, aby si bol zo mňa znechutený, že..."
,,Lily, robíš si zo mňa žarty?"
,,Nie, Sev, ani ja som tomu spočiatku neverila, ale... Veď je to už aj tak jedno," zakončila som svoju bravúrnu reč. Za toto by som si vyslúžila nobelovku v kategórii Retardovaní ľudia neschopní plynule rozprávať.
,,Hm." To bola celá jeho reakcia. Viac som sa ničoho nedočkala aj keď som hodnú chvíľu mlčala a čakala.
,,Takže sa... hneváš sa?"
,,Och, nie."
,,Skutočne?"
,,Ako by som sa na teba mohol hnevať?"
,,Lebo som chodila s Potterom, ktorého neznášaš," zamrmlala som a zahanbene som naňho pozrela.
,,Ale už nechodíš, nie?"
,,Nie.."
,,Absolútne sa nehnevám Lily."
Usmiala som sa a silno som ho objala, s čím zrejme nerátal, cítila som jeho zaskočenie.
,,Ľúbim ťa, Sev. Si ten najlepší priateľ," uškrnula som sa naňho, pričom som cítila ako mi zo srdca padá obrovský balvan, že som pred ním konečne vyšla s pravdou najavo. Po dlhých týždňoch klamania to padne človeku ako vykúpenie. Opätoval mi úsmev a zamrmlal: ,,Aj ja teba Lily... Priatelia," dodal napokon a oči zapichol opäť do pergamenu s úlohou z Elixírov.

And, Oh I want it to get better
I swear I'll work to make it better
So please don't leave quite yet
So please don't leave quite yet
Oh please don't leave quite yet


Predierala som sa preplnenou chodbou s jediným cieľom. Musím ho nájsť. Akurát som prechádzala okolo jedného z našich "miest", kde sme sa zvykli ukrývať, keď som ho zbadala. Kráčal so Siriusom, ktorý mu niečo vysvetľoval a horlivo pritom rozhadzoval rukami. Podišla som k nim.
,,Nerada ruším vašu zjavne dôležitú debatu, ale vadilo by ti, Sirius, keby som si nachvíľu požičala Jamesa?" opýtala som sa s anjelským úsmevom na tvári. Oni dvaja si medzi sebou vymenili začudované pohľady.
,,Evansová, že si to ty. Ale vrátiš ho v celosti, okej?" zaškeril sa na mňa Sirius a potľapkal zarazeného Jamesa po pleci.
,,Vidíme sa v klubovni, kamoš," dodal ešte, žmurkol na mňa a vyparil sa preč. James na mňa ďalej nechápavo hľadel. Nemohla som sa ubrániť úsmevu, ktorý sa mi usadil na tvári. Chytila som ho za ruku a ťahala niekam, kde nie je tak rušno.
,,Čo to stváraš?" konečne sa ozval James, keď sme dorazili do nášho najbližšieho úkrytu.
,,Práve som ťa dotiahla do našej skrýše," odvetila som pobavene, bavilo ma sledovať jeho nechápavé pohľady.
,,Lily, asi sme sa naposledy nepochopili-" začal, no ja som ho prerušila bozkom.
,,Pšššt," zachichotala som sa a ďalej som ho nežne bozkávala. Ako mi len chýbala jeho vôňa. Nebránil sa, no prekvapený výraz sa z jeho tváre stále nestrácal.
,,Si v poriadku? Lily, jasne som ti vysvetlil, že už nehodlám hrať ďalej toto divadlo len kvôli Srabusovi."
,,Severus o tom vie," usmiala som sa a pritisla som sa k nemu bližšie. Nevychádzal z údivu. Obočie mu vyskočilo tak vysoko, až sa stratilo v záplave čiernej hrivy.
,,Čože?"
,,Povedala som mu o všetkom," pokračovala som, pričom som sa vyžívala v prehrabávaní jeho vlasov.
,,To.. naozaj?"
,,Áno," prikývla som pobavene a uštedrila som mu ďalšiu pusu.
,,Ale to.. úplne mení situáciu," pozrel na mňa, stále tak trochu ohromený a oblapil ma rukami.
,,Neverím, že si to konečne spravila, Lil," naklonil sa ku mne a začal ma obdarúvať náruživými bozkami, no ja som sa odtiahla.
,,Čo sa zas stalo?" Namiesto odpovede som ho opäť chytila za ruku a vyviedla som ho z našej skrýše priamo na chodbu plnú deciek, ktoré sa valili z každej strany.
,,Lils, čo to-"
,,Povedal si, že chceš, aby o nás vedeli všetci. Že o nás chceš vykričať celému svetu. Nie je to síce celý svet, no pre začiatok ti snáď postačí aspoň celý Rokfort," veľavravne som sa usmiala.
,,Moja bláznivá Lily," zasmial sa James a hľadel na mňa takým nežným pohľadom ako ešte nikdy.
,,Len ma prosím neopúšťaj," zašepkala som, naklonila k nemu a pobozkala ho pred celou chodbou.


Don't leave
Please don't leave quite yet
Don't leave
Don't leave
Please don't leave quite yet
 


Comments

1 Veď-vieš-kto Veď-vieš-kto | 30. december 2012 at 4:59 | React

podľa mňa sa to k tej pesničke hodí. a že prvý songfic? veď je to skvelé!
najviac mi je ľúto severusa. neviem čím to robíš, ale v tvojich poviedkach je vždy taký poľutovaniahodný :D (teraz narážam na Zmarenú šancu) i keď tu oňho nešlo, som si istá, že:  ,,Aj ja teba Lily... Priatelia," dodal napokon a oči zapichol opäť do pergamenu s úlohou z Elixírov. - preňho znamenalo nejaký hlbší zmysel. ach. proste ach.

2 Vanity Vanity | Web | 3. january 2013 at 18:26 | React

[1]: Presne, malo to hlbší zmysel, no nechcela som to tam nejako rozvádzať, pretože v tejto poviedke išlo skôr o Lily/Jamesa, no predsa som si neodpustila to tam aspoň načrtnúť :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement