4. Nevinná otázka

2. january 2013 at 17:22 | Vanity Fair |  Elizabeth Reinová
Ďalšia kapitola. Avizované stretnutie so Záškodníkmi, na ktoré ste sa tešili, avšak len krátke, nič siahodlhé, pretože najskôr sa Elizabeth musí venovať dôležitejším veciam. Snáď sa bude páčiť. Komentár v každom prípade poteší.





4.kapitola - Nevinná otázka


"Ahoj, ja som Lily," usmialo sa na mňa červenovlasé dievča a urobilo mi vedľa seba miesto. Vďačne som ho prijala a usadila sa. Ako pomaly utíchal potlesk a radostné prejavy z môjho príchodu do fakulty, zvedavé pohľady prichádzali opäť na scénu.
"Elizabeth," opätovala som jej úsmev, nevediac kam sa pozerať. Oproti mne ma jeden pár očí hypnotizoval akosi úpenlivejšie, ako tie ostatné. A možno sa mi to len zdalo. Spomínaný pár očí patril čiernovlasému, dosť atraktívnemu chlapcovi. Keď si všimol, že som ho pristihla pri tom, ako na mňa hľadí, neuhol pohľadom, ako to robili ostatní.
"Nevšímaj si ich," povedalo to červenovlasé dievča, vlastne Lily, dosť nahlas nato, aby to počul aj dotyčný.
"Evansová, našla si si novú kamošku?" ozval sa chlapec, ktorý sedel hneď vedľa.
"Och sklapni Potter," odvrkla mu pohotovo Lily a prekrútila očami. Hneď nato sa otočila ku mne a rýchlo mi vysvetlila: "Nemysli si, takto sa bavím len s hentými," hlavou kývla smerom k dvom čiernovlasým chlapcom, "pretože sú to idioti. Ale na to prídeš časom aj sama. Potter a Black. Otravujú mi život už nejaký ten čas počas môjho pobytu na Rokforte."
Prikývla som, nevedela som, ako inak na to reagovať. Pohľad mi mimovoľne opäť zablúdil k tomu chalanovi. Už si ma neprezeral, jeho pohľad smeroval niekam k učiteľskému zboru. Zaznamenala som v jeho tvári akúsi zvláštnu odrodu povýšenosti, alebo čo to bolo. Sama som to nevedela definovať.
"Už idú," prehovorila vedľa mňa Lily a vytrhla ma z môjho zadumania. Uvedomila som si, že celý ten čas som civela na Blacka a tak som rýchlo otočila hlavu tým istým smerom, ako ostatní.
Stredom Veľkej Siene prichádzala skupinka vystrašených prvákov. V duchu som zabedákala a dúfala, že v mojej tvári ten strach nebolo tak okato vidieť, keď som tade pred malou chvíľou kráčala s McGonagallovou.
"Och, to je nuda," ozval sa opäť Potter. Všimla som si, že pohľadom nenápadne zavadil o Lily, zrejme chcel upútať jej pozornosť. Ruka mu vletela do čiernej hrivy a prstami si ju nenútene prehrabol.
"Evansová, nechceš nás radšej zoznámiť s tvojou novou kamoškou?"
Lily si teatrálne vzdychla. ,,Potter, ak si nepočul, už som vás predstavila. Všetko podstatné o vás vie, a to, že ste hlupáci," odvetila Lily a venovala mu neúprimný úsmev.
"Ale ju si nepredstavila nám," prehovoril po prvýkrát Black a uprel na Lily spýtavý pohľad, ktorý po chvíli ležérne presunul priamo na mňa.
"Volá s-" začala Lily, no ja som jej do toho skočila. Nehodlala som tam len tak mlčky sedieť, zatiaľ čo oni ma chceli rozoberať.
"Moje meno ste už počuli," vyhlásila som a opätovala Blackovi spýtavý pohľad. O čo mu ide? Potter sa zasmial. "Zdá sa, že si s Evansovou budú rozumieť. Ďalšia netykavka do partie, že Sirius?"
"Vykašlite sa na to, chalani," poradil im akýsi chalan, ktorý sedel po Potterovom boku z opačnej strany ako Sirius. Mal hnedé vlasy a jeho tvár pôsobila akosi strhane, čo mu pridávalo na veku. Keď si všimol môj pohľad, rýchlo sa predstavil: "Remus Lupin, teší ma, Elizabeth." Usmial sa, v tom momente sa strápený výraz z jeho tváre razom vytratil a on vyzeral primerane k svojmu veku.
A tak som mala prvýkrát dočinenia skoro so všetkými Záškodníkmi.

Čas na Rokforte doslova a dopísmena letel. Aspoň pre mňa. Ako inak si môžete vysvetliť, že od môjho príchodu sem prešli už štyri mesiace? Mám pocit, akoby som sem prišla len včera. Akoby ma len včera navštívil Dumbledore a oznámil mi vtedy pre mňa najbizarnejšiu vec, ktorá by ma nenapadla ani v tom najodvážnejšom sne. Ozaj, moje sny, či predtuchy, či čo to pre Merlina vlastne je! Od spomínanej Dumbledorovej návštevy, kedy sa mi vo sne zjavoval on a útržky rozhovorov, sa mi nesnívalo... nič. Nerozumiem, čo sa stalo, prečo sa to stalo ale nesťažujem sa. Navyše, som tak vyťažená, že na to už takmer ani nepomyslím. A popravde, nechýba mi to.
A že prečo som taká vyťažená? No, skúste si dohnať učivo štyroch zameškaných rokov, pričom nesmiete zanedbávať ani to aktuálne, piatacke. Určite pre vás nie je žiadnou novinkou, že v piatom ročníku každého čakajú skúšky VČÚ.
Dumbledore síce povedal, že ešte nevie, či ich absolvujem spolu s ostatnými, ale mám robiť vraj všetko preto, akoby sa tak malo stať. Skvelé.
Izbu mám spolu s Lily, Elen a Sarou, čo mi vyhovuje. S Lily sme sa dosť skamarátili, navyše mi pomáha s elixírmi, keď niečo potrebujem vysvetliť, pretože je v nich fakt dobrá. Elen a Sara sú fajn. Trochu strelené ale občas sa s nimi dá aj rozumne pozhovárať.
Súkromné hodiny s niektorými profesormi, samozrejme, pokračujú. Častokrát musím študovať až neskoro do noci, čo má za dôsledok, že bývam podráždená a nepríjemná. Ale rozhodla som sa, že to dobojujem a ja keď si niečo zaumienim, aj to dodržím.

Nadpozemskou rýchlosťou som sa valila na hodinu profesora Slughorna. Tú súkromnú. Akurát sme preberali učivo tretieho ročníka, pričom na normálnych hodinách mi to aktuálne vcelku išlo. Nemusím teda dodávať, že Slugy bol zo mňa nadšený. Nie síce tak, ako napríklad z Lily, ktorá bola zaslúžene jeho dlhoročná obľúbenkyňa, no dostatočne na to, aby si toho boli vedomí aj ostatní.
"Slečna Reinová, tak ste tu. Obával som sa, že na dnešnú hodinu už nedorazíte," uvítal ma týmito slovami. Nebolo v nich badať ani štipku výčitky.
"Prepáčte, zdržala som sa u profesora Dumbledora," ospravedlňovala som sa napriek tomu. Skutočne, hodina s Dumbledorom sa akosi pretiahla. Nie preto, že by som vo vymedzenom čase nestihla prebrať látku, ale Dumbledore sa so mnou ešte chcel rozprávať. Chcel počuť či sa tie moje vízie ešte vyskytujú a takisto podrobne vedieť, kedy a ako sa mi zjavovali. Asi sa pýtate, odkedy Dumbledore vyučuje. Nuž, vyjadril sa, že učenie mu chýba už od čias, ako sa stal na Rokforte riaditeľom. Navyše mi to chcel čo najviac uľahčiť, možno cítil vinu za tie moje zameškané roky, že sa chyba stala niekde v čarodejníckom svete a on to chcel teraz odčiniť...Netuším. No nenamietala som, učiť sa od samého Dumbledora mi výrazne pomáhalo napredovať rýchlejšie, možno tak, ako som ani nesnívala.
"Ale to je v poriadku, slečna, už ste tu a môžeme začať," usmial sa na mňa dobrosrdečne Slughorn a pristúpil k cínovému kotlíku v rohu miestnosti, ktorý sme zvyčajne používali. Nasledovala som ho a mlčky čakala, čo sa bude diať. Napadla ma však jedna vec a nedalo mi to nespýtať sa. Už dlhšiu dobu mi v hlave vŕtal pojem animágus. Chcela som vedieť, čo treba podstúpiť, aby sa ním človek mohol stať. Popravde, asi odvtedy ako som sa dozvedela, že niečo také je vôbec možné. Zvažovala som možnosti, koho sa na takú odvážnu otázku spýtať, aby nevytušili moje úmysly. Samozrejme, Dumbledora som mohla hneď vyškrtnúť, hoci on by mi to určite zodpovedal. Bolo tam však príliš veľké riziko odhalenia. McGonagallová by mi to snáď podala najvierohodnejšie, no tá by to zaručene povedala Dumbledorovi, takže tam tiež nebolo o čom. S ostatnými profesormi som nemala taký dobrý vzťah, aby som im položila takúto otázku a tak mi ostával už len Slughorn.
"Pán profesor?" začala som opatrne, "môžem sa vás na niečo opýtať?"
"Len sa pýtajte, slečna, smelo do toho," povzbudil ma, no nevenoval mi celú pozornosť. Akurát zo skrine vyťahoval prísady do elixíru, ktorý budeme dnes zrejme pripravovať.
"Zaujímalo by ma...Zaujímalo by ma, ako je možné stať sa animágom," dokončila som a zostala som hľadieť na jeho chrbát, čakajúc kedy sa konečne otočí.
"Och, animágom. Viete, slečna. To je veľmi zložitý proces. Vyžaduje si veľa trpezlivosti a odhodlanosti, čarodejnícku vyspelosť a presvedčenie. Okrem iného, nie každý je predurčený na také niečo. Niekto sa s tým proste narodí a ide mu to celkom prirodzene, iní sa o to úpenlivo pokúšajú a napriek tomu sa im to nikdy nepodarí," zreferoval Slughorn a otočil sa smerom ku mne. V rukách niesol množstvo vrecúšok a dva zaváraninové poháre, plné akýchsi slizkých neidentifikovateľných predmetov. "Prečo vás to vlastne zaujíma?" opýtal sa, keď s plnou náručou dokráčal na svoje pôvodné miesto pri kotlíku.
"No, uvažovala som nad týmto. Myslíte, že niekto ako ja by to mohol zvládnuť?" spýtala som sa narovinu. Nerada som chodila okolo horúcej kaše. Tak a je to vonku. Ani sa nesnažil zakryť prekvapenie, ktoré sa na jeho tvári usadilo po tejto otázke. Po chvíli sa spamätal nenútene odpovedal na moju otázku.
"Slečna Reinová...Je pochopiteľné, že vás to zaujíma. Uvedomujete si však, že máte oproti ostaným značné medzery v čarodejníckych vedomostiach?" Skvelé už je to tu zase. Zase mi vyhadzujú na oči, že som zaostalec. "Nie, že by som vám teraz nejako krivdil. Vzhľadom na okolnosti postupujete rýchlejšie, ako sme všetci čakali. No pridávať si ďalšie starosti, slečna, naozaj? Pochopiteľne, uvedomujem si, že sa to pýtate čisto zo zvedavosti a žiadny iný význam vašej nevinnej otázke pripisovať nebudem," dodal, pričom na mňa uprel hĺbavý pohľad, akoby ma chcel presvedčiť o práve vyslovených slovách. "Napriek tomu, ak by vás to zaujímalo do väčších podrobností, ako som vám schopný poskytnúť, v knižnici je k dispozícii plno skvelých kníh s danou tématikou, ktoré by vás mohli zaujať," dodal, chvíľu na mňa ešte mlčky hľadel a potom sa neprítomne usmial.
"Ďakujem, pán profesor," odvetila som a opätovala mu úsmev, čisto z dôvodu, aby nenadobudol pocit, že som to myslela vážne.
A ja som to vážne skutočne myslela. Samozrejme, že som vedela o všetkých knihách, ktoré sa nachádzali v knižnici, týkajúcich sa animágstva. Všetky som ich už viac menej študovala, aspoň zbežne. Knižnica bola prvé miesto, kam som zamierila, keď som bažila po informáciách. Najmä takých, ktoré som si musela zistiť na vlastnú päsť.
Rozhodla som sa už dávno predtým, no tento rozhovor, jasne naznačujúci, že ja to nezvládnem ma o tom len presvedčil. Konečne mám možnosť dokázať niečo, čo nedokáže len tak hocikto. Čisto pre svoje vlastné potešenie, nikto o tom nemusí vedieť.
"Tak teda, dneska sa naučíme, ako namiešať elixír hojaci drobné i väčšie rany, keď nie je nablízku madam Pomfreyová a treba podať prvú pomoc," začal Slugy s výkladom. Musela som teda zatiaľ z hlavy vytlačiť rozpínajúci sa plán a bezpečne ho odložiť na neskôr.

 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama