6. Po prvýkrát v akcii

6. january 2013 at 18:58 | Vanity Fair |  Elizabeth Reinová
Vravela som, že si dám pauzu? Nie tak celkom, kedže mám už ďalšie tri kapitoly v predstihu. Navyše ma potešili komentáre, tak prečo by som nezverejnila ďalšiu časť. Dúfam, že vás neodradí dĺžka a nesklame vývin situácie. :D
Komentáre ma samozrejme potešia ako vždy a motivujú písať ďalej.
Mimochodom, ku kapitole - možno sa vám bude zdať to čo sa v nej udeje (nechcem spoilerovať :D) príliš unáhlené ale neskôr sa dozvieme prečo tomu tak bolo. Budem ale rada ak sa k tomu vyjadríte.



6.kapitola - Po prvýkrát v akcii

"Sústreď sa. Ty to dokážeš. Musíš. Nie je to až také zložité," prízvukovala som si stále dokola. "Dokázali to iní, dokážeš to aj ty, Elizabeth."
Stála som pred zrkadlom na osamotenom wécku na treťom poschodí s prižmúrenými očami. Keby ma takto niekto videl, zrejme by si myslel, že som prinajmenšom potratila rozum ak nie niečo horšie.
Pochopiteľne, nikto ma nemohol vidieť. Dôsledne som zahasprovala dvere a na chodbu som pričarovala veľkú mláku, aby si náhodní okoloidúci mysleli, že wécko je vytopené. Horšie bude, ak sa o tom dozvie Filch a nebodaj sa rozhodne ísť situáciu skontrolovať. Preto ma súril čas, ktorý mi každou ďalšou sekundou naznačoval, že dlho to nepotrvá a niekto ma tu odhalí.
Stále sa nič nedialo. Pootvorila som oči v nádeji, že na sebe zbadám aspoň nejakú malú zmenu. Aspoň nejaký dôkaz, že moje štvormesačné úsilie nevychádza úplne navnivoč. Márne.
Z odrazu v zrkadle na mňa žmurkalo pomerne vysoké dievča s tmavozelenými veľkými očami. Malo dlhé, trochu zvlnené vlasy, farbou pripomínajúce mliečnu čokoládu. Výraz v jej bledej tvári naznačoval sklamanie. Jej tvár bola pomerne súmerná a pohľadná, no ona sama s ňou nikdy nebola spokojná a ani vy by ste ju neoznačili za najväčšiu krásavicu, akú ste v živote zočili. Dievčina v odraze sa zamračila.
Bola som to ja, stále taká istá, stále rovnaká Elizabeth. Ani stopy po tom, že by som sa menila na šelmu.
"Ešte raz, Eliza. No tak sa sústreď!" vyštekla som na svoj odraz a opäť prižmúrila oči. Tentokrát to predsa musí vyjsť. Raz to byť musí.
Nebolo to po prvýkrát, čo som to skúšala, o to väčšmi ma rozčuľovalo, že sa mi vôbec nedarilo. Nemôže to byť predsa nemožné! Vtedy ma napadlo, že čo ak práve ja patrím k tým, ktorí sa o to márne pokúšajú a nikdy svoj cieľ nedosiahnu? Akoby som počula Slughorna, ktorý mi kladie na srdce Okrem iného, nie každý je predurčený na také niečo. Niekto sa s tým proste narodí a ide mu to celkom prirodzene, iní sa o to úpenlivo pokúšajú a napriek tomu sa im to nikdy nepodarí. Nie, ona k nim nepatrí. Nemôže.
Nahnevane som zaťala päste. Cítila som, ako hnev prechádza celým mojim telom. Z nepochopiteľného dôvodu ma však začalo všetko svrbieť a následne na to štekliť. Kolená sa mi podlomili a ocitla som sa na štyroch. Prekvapene som otvorila oči a zistila som, že sa nepozerám na ruky, ako som očakávala, ale labky. Neuveriteľné!
Zrak mi preletel na zrkadlo a keby som bola človekom, zaručene by som zvýskla. Podarilo sa!!! Odraz v zrkadle jasne dokazoval, že premena konečne prebehla úspešne, dokonca celkom obstojne. Hľadela na mňa moja nová podobizeň. Tmavohnedá líška, na niektorých miestach sa dokonca zdalo, že srsť prechádza až do farby nápadne sa podobajúcej na hrdzavú. Labky boli na spodku akoby obuté do bielych papučiek a konček dlhého huňatého chvosta bol taktiež biely. Nadšene som ním zamávala.
Práve som hodnotila svoju veľkosť. Mohla som byť o niečo väčšia ako priemerná dospelá a dobre vykŕmená mačka. Bola som nadšená. Zvedavo som si prezerala svoj obraz a poskakovala dokola, keď som z chodby začula približujúce sa kroky a hlasy.
"Zrejme budú vytopené, Argus." Celkom zreteľne som rozoznala Dumbledorov hlas. Dokelu! Rýchlo som vbehla do najbližšej kabínky a vyskočila som na misu. Keď otvoria dvere, nebudú ma vidieť a potom sa musím nejako prešmyknúť von.
"Spolieham sa na teba, že to vyriešiš." Začula som ešte spoza dverí, museli byť priamo pred nimi. Chvíľu bolo ticho a potom sa ozval Filchov namosúrený hlas. "Hlúpe spratky, nemajú čo iné na robote len robiť darebáctva. Ale ja im raz ukážem, pani Norrisová. Ja im dám," mrmlal si namosúrene, keď sa mu na prvýkrát nepodarilo otvoriť dvere. Nasledoval buchot a rachot, po ktorom sa Filch konečne prebojoval dnu. Ostražitým pohľadom preletel miestnosť.
Väčšie obavy mi ale robila pani Norrisová, ktorá ma stopercentne zaňuchala, pretože začala netrpezlivo mňaukať a obšmietať sa okolo Filchových nôh. Musím vypadnúť. A to čo najskôr.
"No tak, moja drahá. Pokoj," snažil sa ju upokojiť Filch, ktorý ju našťastie nepochopil a ja som využila chvíľku jeho i jej nepozornosti a čo najtichšie som sa preplazila za dvere. Dúfam, že ho teraz nenapadne ich zavrieť.
"Spratky nepodarené. Niekto sa tu musí skrývať, dvere boli totiž zatarasené zvnútra. Nájdeme ich, pani. Nech si nás neželajú," mrmlal si Filch a pomaly sa šuchtal smerom ku kabínkam. Pani Norrisová ho poslušne nasledovala. Keď som si myslela, že nebezpečenstvo je zažehnané a vynorila som sa spoza dverí v úmysle rýchlo nimi prefrčať, tá mrcina sa otočila. Zbadala ma, načo začala opäť oduševnene mňaukať. Filch bol akurát zamestnaný dokonalou obhliadkou každej jednej kabínky. Vycerila som na pani Norrisovú výstražne zuby a rýchlo som utekala preč. Hnala som sa dlhou chodbou až kým som nenadobudla pocit, že som dostatočne ďaleko a nedoženú ma. To bolo naozaj o chlp. S hrôzou som si predstavila, čo by sa asi tak stalo, keby sa mi nepodarilo premeniť a Filch by tam takto vtrhol. Z tej predstavy sa mi srsť postavila dupkom.
"... Paroháč. Viem, čo robím. Nepotrvá to tak dlho a neodolá." Blackov hlas. Rýchlo som uskočila do tieňa najbližšieho brnenia a schúlila sa do klbka, aby mi náhodou nevyčnieval chvost. Uši som mala nastražené najviac, ako to len šlo.
"Nie som si istý, Tichošľap. Tá ti dáva poriadne zabrať. A čo Lana?" Odpovedal mu ďalší známy hlas, ktorý nepatril nikomu inému ako Potterovi.
"Pf." Počula som pohŕdavé odfrknutie.
"Tá ma nebaví. Začína byť až príliš otravná. Veď vieš, keď sa dostaneš do takéto štádia, že jej nestačia len fyzické prejavy náklonnosti."
"Tichošľap, Tichošľap."
"A čo? Musím sa nejako zabaviť. Ale treba zmenu. Asi to ukončím."
"Nevadí ti, že polka Rokfortského ženského osadenstva ťa nenávidí?"
"Stále ostáva druhá polka." Počula som, ako sa uchechtol a celkom zreteľne som si vedela vybaviť jeho výraz pri tejto vete. Typický Black.
"Hlavne jedna, ktorá sa správa tak nepredvídateľne..." Dodal akosi zamyslene.
"Dobre, baby bokom. Uvedomuješ si, že dnes je spln?"
"Došľaka!" Počula som ako Sirius zahrešil. V jeho tóne sa skrývala panika. Bola som zvedavá, čoho sa to týka. Ešte nikdy som ho totiž nevidela, respektíve nepočula takto reagovať. Potom ostalo ticho. Usúdila som, že sa môžem vystrčiť z úkrytu a skontrolovať situáciu. Videla som len ich chrbty, obaja sa hnali chodbou ako zmyslov zbavení. Čo sa im porobilo?
Vyštartovala som čo možno najtichšie za nimi. Uháňala som nepozorovane pritisnutá k stene. Dobehli až k chrabromilskej klubovni, kde netrpezlivo zhúkli heslo a stratili sa vo vnútri. Ostala som tam, nemohla som sa predsa len tak prešmyknúť cez portrét bez toho, aby som u Tučnej panej nevyvolala zvedavosť prečo sa po hrade potuluje líška.
Zvažovala som možnosti - buď sa premením a v ľudskej podobe sa v klubovni možno dozviem viac alebo tu chvíľu počkám či sa tu nezjavia opäť. Niečo mi hovorilo, že by som ešte mala vydržať, navyše do chlapčenských spální sa aj tak vovaliť nemôžem. Ibažeby...
Preplichtila som sa za najbližší roh a dôkladne, pre istotu trikrát, som skontrolovala či je vzduch čistý z každej strany. Urýchlene som sa premenila a vybehla spoza rohu, tentokrát ako Elizabeth Reinová.
"Veritaserum," kričala som na Tučnú pani už z diaľky. A rýchlo som prefrčala otvorom. V klubovni bolo na moje prekvapenie dosť rušno.
"Konečne si tu, Eliz," schmatla ma hneď za príchodu Elen a ťahala ma dnu.
"Elen, nemám...Nemôžem..." jachtala som, ale nevedelo ma tak narýchlo napadnúť, čo si vymyslieť, aby som sa jej striasla.
"Mohla by si si na chvíľu dať od toho učenia pauzu. Nečudujem sa, že Lily sa o teba bojí. Pridaj sa k nám," nereagovala na moje chabé protesty a dotiahla ma až ku kozubu, okolo ktorého sa zhromaždila kopa deciek. Nechápavo som sa rozhliadala a snažila sa zistiť, o čo tu ide.
"Lana oslavuje narodky. Tak sa tu poriada menšia párty," okamžite mi vysvetľovala Sara, ktorá sa znenazdajky zjavila po mojom boku.
"Ahm," nezrozumiteľne som zamrmlala a konečne mi docvaklo, prečo je tu taký hurhaj. Vôbec ma to ale netrápilo. Chcela som zistiť čo mal znamenať ten Blackov a Potterov útek. Bola som si vedomá toho, že tak rýchlo sa mi z tadeto nepodarí nepozorovane ubziknúť. Sakra, nemala som sem radšej chodiť. Prečo som len neostala na chodbe?
"Lana, všetko najlepšie!" Ozývalo sa z každej strany a ja som sa tvárila vrcholne nezainteresovane, keď mi niekto do ruky vtisol pohár s akousi tekutinou. Nevedela som čo to je a ani som to nehodlala piť.
"Pripime si na tvoje zdravie!"
Lana sa doslova vyžívala vo všetkej tej pozornosti, ktorú jej venovali. Jasne na nej bolo badať, že sa cíti ako vo svojom živle. Nemohla som jej to zazlievať, niektorým ľuďom stačí očividne ku šťastiu ozaj málo.
Po očku som nenápadne sledovala dvere na chlapčenských spálňach, uvažujúc, čo sa tam teraz asi tak môže odohrávať. V tej chvíli sa dvere rozleteli a k hurhaju sa pridali traja Záškodníci. Remus chýbal.
"Zlatíčko!" zvýskla Lana nadšene, akonáhle si všimla prichádzajúceho Siriusa a vrhla sa mu do náručia. Čakala som, že ju od seba odstrčí alebo dá inak najavo svoj nezáujem, ako som si vypočula na chodbe. Na moje prekvapenie ju objal a bez okolkov jej zaželal všetko najlepšie. Následne na to si začali dôkladne skúmať mandle, čo už moje oči neboli schopné ďalej znášať. Z celej tejto frašky mi bolo na zvracanie. Ako môže byť až taký pokrytecký? Chce ju odkopnúť a pritom sa dokáže tak pretvarovať, dávať jej nádeje?
"Kde je Remus?" spýtala som sa Petra, ktorý bol neďaleko. Vrhol na mňa nechápavý pohľad a pokrčil plecami. Ach, to som si vybrala toho najvhodnejšieho adepta na rozhovor.
"Evansová!" zvrieskol odrazu James, až ma nadhodilo. "Poď si zatancovať," vyzval ju, prehrabujúc si vlasy ako obyčajne, no dočkal sa scenára ako vždy.
"Zabudni."
Zamyslene som sledovala skupinku prvákov, ktorí si absolútne nevšímali lomoz okolo seba a v kúte klubovne hrali Rachotiacu sedmu. Kde, dopekla, môže byť Remus a prečo tu nie je s ostatnými?
"Reinová, už si sa zmierila so svojou dlžobou?" ozvalo sa tesne pri mojom uchu. Môžete trikrát hádať, kto to bol.
"Nemám voči tebe žiadny dlh," odvetila som pohotovo ani som sa neunúvala otočiť k nemu.
"Už si zabudla ako som ťa vtedy zachránil? Bolo to síce dávnejšie ale ja mám dobrú pamäť."
"Vidím. Zjavne ti k tomu napomáhajú siahodlhé zoznamy dievčat, ktoré si nechutne využil a ktoré sa ešte len chystáš," vychrstla som Blackovi neľútostne do tváre, i keď som vedela, že týmto ho neurazím, len čo mu dopomôžem k nafúknutiu jeho gigantického ega.
"Nebodaj žiarliš, že ty na tom zozname nie si?" neodpustil si a usmial na mňa sladko ako med. Zrejme to malo byť súčasťou jeho pretvárky. Akokoľvek nepekný názor som naňho mala, po dnešku sa ešte zhoršil.
"Ani ma nenapadne. Len mi vysvetli jednu vec, Black. Prečo to dievča ťaháš za nos aj napriek tomu, že sa s ňou chceš rozísť?" Tvárou mu preblesol prekvapený výraz, ktorý sa mu nepodarilo hneď zamaskovať. Uhladil si vlasy a nenútene sa opýtal: "Prečo si myslíš, že sa s ňou chcem rozísť?"
"Nuž, si Black," mykla som plecami a potom pokračovala, "to vraví za všetko. V podstate mi to môže byť jedno."
"Ako vidím, nie je," uškrnul sa a bolo očividné, že sa teší zo svojho zjavného zásahu do čierneho.
"Nebuď smiešny," pozrela som pochybovačne naňho a vrazila mu pohár s nedotknutou tekutinou do ruky. "Dobrú noc." S týmito slovami som sa pobrala do spálne.


 


Comments

1 Casion Casion | Web | 6. january 2013 at 18:59 | React

Tak síce nepoznám celý tento príbeh, ale čo môžem usúdiť z tejto kapitoly, tak je zaujímavý a dobre napísaný, máš talent :-)

2 Harlow Harlow | Web | 6. january 2013 at 23:45 | React

Uf, to bolo o fous! Kde je ale odpoved na hadanku? Mmmh. Perfekt a jej super tajny rys by mali byt jej stetinky na usiach. Vies co ma napadlo?  Noriska je nesmrtelna? Kolky zivot uz zije???

3 Harlow Harlow | 6. january 2013 at 23:49 | React

Este ten opis, sedi na teba cokoladka, len pomerne vysoka? Chechty, dovol mi zasmiat sa. Tym myslis svojich biednych 142cm a ked mam ja tenisky 145cm? Daj sa vypchat narcis krpaty. Xoxo (pac a pusu, neber to v zlom, ja viem, ze si krasna!)

4 Vanity Vanity | Web | 6. january 2013 at 23:57 | React

[1]: Ďakujem. (:

[2]: Haha, aj mňa to napadlo ale má predsa 9 životov, takže možnože za éry HP už svoje dožívala, chudinka.
Telivo, k tomuto som sa ti vyjadrila na istej nemenovanej sociálnej sieti, menom Face B. och to je moc presné radšej F Book.
A odpoveď na hádanku príde aaaž v 8.kapitole

5 Veď-vieš-kto Veď-vieš-kto | 8. january 2013 at 21:56 | React

ja som to vedelááááá, už od minulej kapitoly som to tušila :))
"Nebodaj žiarliš, že ty na tom zozname nie si?" - toto bol riadny odpal. :D och, sirius.
no som rada, že si to s tou pauzou prehodnotila, pretože chcem čo najskôr novú kapitolu !

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama