9. Komplikácie

4. june 2013 at 2:01 | Vanity Fair |  Elizabeth Reinová
Milujem takéto múzoidné noci. Keď som plná energie, času a nápadov. Len ja pod rúškom noci, zapnutá dobrá hudba, zabalená do deky a všetci ostatní spia. Včera som do noci čítala, potom som si dopriala horúcu vaňu plnú peny. Následne som zase čítala, pozriem na hodinky a boli takmer štyri ráno. Vtáčiky už štebotali, tak som zhasla svetlo a odostrela žalúzie. Ležiac v posteli som mala skvelý výhľad na oblohu, ktorá sa pomaly rozjasňovala a rozvidnievalo sa! V skutku čarovné. Sledovala som ju, až kým som nezaspala. Zbožňujem to, už sa teším ako sa cez leto vyčapím do okna so slúchatkami v ušiach a budem sledovať hviezdy. Vlastne, keď tak nad tým premýšľam, vo veľkom meste ich asi veľa neuvidím, že? To mi bude chýbať.
Kapitolu mám v priečinku napísanú už možno zo polroka, nebolo kedy zverejniť.. Takže pre všetkých, kto si prečíta a hodí nejaký komentár.



9.kapitola - Komplikácie

"Zaujímalo by ma, prečo odrazu tráviš svoj voľný čas so SNAPOM, Elizabeth."
"Netrávim s ním voľný čas. Jednoducho...Občas spolu študujeme," pokrčila som plecami a prevrátila stránku Dejín mágie.
"Pokiaľ viem donedávna som ti na to stačil ja..."
Uškrnula som sa. "Rem, veď mi aj stačíš ale...Čo ti na tom vlastne vadí?" Vyhľadala som jeho hnedé oči a uprela na ne zrak.
Sedeli sme s Remusom v klubovni ako obvykle a študovali. Dosť sme sa skamarátili, najmä kvôli spomínanému štúdiu sme spolu začali tráviť akosi viac času. Jeho podarení kamaráti sa totižto venovali radšej darebáctvam a keďže Remus bral VČÚ dosť vážne a ja som potrebovala doháňať staré učivá, nejako sme si k sebe našli cestu.
Navyše, ja som mala aj dosť povrchný dôvod, a tým bolo zistiť o Záškodníkoch niečo viac. Toto mi pripadalo ako najprijateľnejšie riešenie, keďže moje sliedenie v koži líšky naposledy dopadlo katastrofálne.
"Nič. Len sa mi zdá zvláštne, že sa priatelíš s niekým zo Slizolinu."
"Na tom je niečo zlé? Pozri, sú tam rôzne indivíduá, viem. Ale keby si bližšie spoznal Severusa, zmenil by si naňho názor," vysvetľovala som mu, zatiaľ čo som znechutene zaklapla Dejiny mágie. Na dnes už skutočne stačilo. Veď vonku sa medzitým stihlo zotmieť! "Aj Lily sa s ním baví," dodala som, keď sa mi výraz v Remusovej tvári nezdal dosť presvedčivý. Zdalo sa, že na to už nemal čo povedať.
Je pravda, že som so Severusom občas trávila čas. Niekedy sme sa náhodne stretli v knižnici alebo podobne. To však neznamenalo, že sa z nás stali najlepší priatelia. Napätá atmosféra medzi nami po čase povolila. Keďže sme sa obaja striktne držali našej dohody, vychádzali sme spolu dobre. Na moje prekvapenie Severus bol iniciátor nášho "rozpínajúceho" sa priateľstva. Mala som zvláštny pocit, že sa prostredníctvom mňa chcel viac zblížiť s Lily, ktorá mu nebola ľahostajná, ako som pochopila z jeho zápiskov. To mi ale neprekážalo. Aspoň som mala informácie o dianí v Slizoline z prvej ruky.
"Už si skončila?" spýtal sa ma po chvíli, keď som si zo stola začala zhrabávať knihy a prekvapene nadvihol obočie.
"No..hej. Na dnes mám toho po krk."
"Elizabeth? Prečo si vlastne prišla na Rokfort?" Prestala som sa zaoberať knihami a otočila sa naňho s tak trochu nechápavým výrazom v tvári.
Prečo sa ma pýta na niečo také?
"Vieš, keď si sem prišla...Dumbledore povedal, že si prestúpila z inej školy. A že preto tak veľa študuješ, lebo Rokfort je na vyššej úrovni ako to bolo tam," pokračoval a so záujmom na mňa hľadel, čakajúc moje vysvetlenie.
"Ehm.." zajachtala som sa. Toto mi Dumbledore nikdy nepovedal. Nikto sa ma doteraz nespýtal odkiaľ som sa tu vlastne vzala. Dokonca ani Lily. Nikdy som sa nezmýšľala nad tým, že by im to nebolo povedané.
"Je to pravda," prikývla som napokon. Budem teda podporovať Dumbledorovo klamstvo. Aj keď nechápem, prečo im tvrdil niečo také. Zrejme na to ale mal závažný dôvod.
Rozhodla som sa, že sa ho na to čo najskôr spýtam.
Po ďalšej minúte mučivého ticha a jeho spýtavého pohľadu som sa dovtípila, že chce asi nejaké vysvetlenie. Dofrasa, Dumbledore ma dostal od úžasnej situácie tým, že mi takú dôležitú vec zatajil.
"Hej, tam to bolo oničom. Preto musím tak veľa doháňať." Zdá sa to iba mne alebo naozaj opakujem to, čo mi povedal Remus len trochu obmieňam slová?
"Okej, Rem. Rada by som sa s tebou ešte pozhovárala ale teraz ma napadlo, že dnes ešte musím skočiť za.. Dumbledorom," dodala som ospravedlňujúco a hneď potom, ako som naukladala knihy na úhľadnú kôpku som sa pratala z klubovne.
Som otrasná klamárka.
A možno nie. Môžem sa držať svojej lži a zrealizovať ju.
Rýchlym krokom som brázdila chodby až kým som sa nedostala pred riaditeľovu kanceláriu. Socha, ktorá sa vzpínala pred ňou odo mňa vyžadovala heslo, ktoré som, samozrejme, nevedela.
"Nemôžem proste vojsť? Je to naliehavé," snažila som sa ju presvedčiť, ale moje úsilie bolo márne.
Došľaka! Nemôžem sa teraz len tak vrátiť do klubovne. Klamať Remusovi by som už nezvládla.
Bezmyšlienkovite som sa túlala hradom. Musím predsa nejako zabiť čas. Prechádzala som chodbou na druhom poschodí, keď som spoza rohu začula známe hlasy.
"...vďaka tej mape, James, by sme presne vedeli kde sa kto nachádza, chápeš?" Bol to Black a nadšene niečo vysvetľoval Potterovi. Rovnaké nadšenie sa usídlilo aj na Jamesovej tvári.
"To znie super...ale...ako?" V tej chvíli James zmĺkol, pretože Sirius sa otočil a zbadal ma. Vôbec som si neuvedomovala, že som tam ostala stáť a počúvať.
Och, toto mi bolo treba.
"Reinová, ty nás špehuješ?" V tej chvíli som si nebola istá, či v jeho tvári prevažuje prekvapenie alebo pobavenie.
"Išla som okolo-"
"Išla si okolo a zastala si, keď si nás zbadala?"
"Zastala som až keď som počula váš zaujímavý rozhovor."
"Takže si načúvala."
"Bohužiaľ, nič som nepočula. Len o nejakej mape-" Nemohla som dopovedať, zabránila mi v tom Siriusova ruka, ktorá sa v okamihu ocitla na mojich ústach.
"O oíš," ozval sa môj nahnevaný hlas spod jeho ruky. Namosúrene som mu ju odstrčila. "ČO robíš?! Šibe ti?"
Kde vôbec berie právo dotýkať sa ma tými jeho paprčami?!
Medzičasom sa James na našom výstupe náramne zabával.
"Reinová, sklapni. Ak tu budeš ďalej vyvreskovať odnesieme si to všetci. Je po večierke."
"Po večierke alebo nie. Nič ti nedáva právo chytať sa ma!" pokračovala som ďalej, ignorujúc fakt, že som naozaj zvyšovala hlas.
James sa od smiechu div nepopučil. "Vy ste fakt dvojka," vyjachtal zo seba, keď sa trochu upokojil. Za čo si vyslúžil naše pohoršené pohľady.
"Čo sa o tebe a Lily povedať nedá, však?" odvrkla som mu na oplátku, načo okamžite zvážnel.
"Sirius, uvidíme sa neskôr," oznámil mu a už ho nebolo. Prekvapene sme za ním hľadeli.
"Reinová, za toto môžeš ty."
"Ja?"
"Veru ty."
"Nemal rozprávať také hlúposti. Len som mu to vrátila."
"Ale Lily je osobitná téma."
Založila som si ruky v bok a naštvane pokračovala: "No a čo. Tak je. Aj tak si ju nezaslúži."
"Nevieš o čom rozprávaš. Nepoznáš ho."
"Och, kto by už len nepoznal miestneho Casanovu a jeho verného priateľa!"
"O čo ti vlastne ide, Elizabeth? Vždy sa na mňa len rozkrikuješ, vyhlasuješ, že ma neznášaš ale napriek tomu sa staráš ho mojich záležitostí."
Ostala som naňho nemo hľadieť. Nie, že by som mu nemala čo povedať, ale toto bolo po prvýkrát čo mi povedal inak ako 'Reinová' a ja som to jednoducho akosi nedokázala vstrebať. Z jeho úst to znelo zvláštne, nezvyčajne.
"Čo na mňa tak hľadíš?" spýtal sa po chvíli ticha, ktoré nastalo a počas ktorého sme na seba mlčky pozerali. Už som otvárala ústa, že mu to vysvetlím, keď ticho prerušil niekto iný.
"Vysvetlíte mi, čo tu robíte po večierke?!" nahnevaný hlas profesorky McGonagallovej nás obaril ako vedro s ľadovou vodou.
Okamžite sme od seba odskočili, akoby sme robili niečo zlé. Ani som si neuvedomila ako blízko seba sme stáli.
"My...ehm..." začala som jachtať. Skutočne som nevedela, čo tam robíme. Ako jej to teda vysvetliť?
"Akurát sme sa vracali do klubovne," dokončil za mňa Sirius, ktorý tomu veľmi nepomohol ako napovedal McGonagallkin výraz.
"Takýchto chabých výhovoriek ma ušetrite, pán Black. Navyše, nie je to po prvýkrát čo sa túlate v noci po chodbách. Slečna Reinová, vy takisto. Okamžite sa vráťte do spální a zajtra sa dozviete svoj trest. Možno si konečne zapamätáte, že pobehovať po večierke po chodbách, akoby sa nechumelilo, je zakázané!" S týmito slovami sa namosúrene otočila a zmizla.
Hnev vo mne doslova kypel, keď sme s Blackom mlčky kráčali späť do klubovne. Cítila som neuveriteľný pocit krivdy.
Mala tam predsa nachytať Blacka s Potterom a nie mňa! Prečo som sa s ním len musela dostať do konfliktu? Nič z tohto by sa nebolo stalo. Navyše Potter z toho vyviazol bez akýchkoľvek úhon a to len vďaka mne.

Akoby som toho nemala dosť, ešte ma čaká aj nejaký priondiaty trest!
 


Comments

1 Foxie Foxie | Web | 29. december 2013 at 10:46 | React

napíš ďalšiu!
alebo čokoľvek :D
mažem starý blog, čítam komenty a klikám ľuďom na stránky a takmer všetci sú mŕtvi :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement